Roky tíško nechávaš sa podmývať,

             sútokom, hriechom jednotlivca, ako breh,

             jeho falošným nánosom, slizkého pudu.

             Tým pudom útočí vôkol, hlava, nehlavá.

             Ten ničomník, svojich desatoro má,

             iba tie on uznáva.

             A ten, ktorý pravých desatoro použiť

             na svoju obranu má, ten zbabelo v kúte

             nadáva.

           Chamraď nedvíhaj prst, bo ti horšie bude.

           Štýlom hnevu, nadávajúc,

           vytýkajúc neznalosť, medli ruky, vďaka ti.

           Vďaka ti ty úbohý a sprostý národ.

           Lebo tá krv kypí na nepravom mieste.

           Keď však začne, bude to už neskoro!

             Ladislav Serenča KE