Poetizmus má korene v proletárskej poézii, vznikol v prostredí avantgardnej skupiny Zvaz moderní kultury Devětsil, za rok vzniku býva uvádzaný letopočet 1923, hoci termín poetizmus sa prvýkrát použil až o rok neskôr (1924).

Roku 1921 vydal Jaroslav Seifert zbierku Město v Slzách a roku 1923 mu vyšla zbierka Samá láska, predhovory k týmto zbierkam boli písané menom Devětsilu a naznačovali posun myslenia vo vnútri tzv. socialistickej literatúry (resp. proletárskej poézie). Autorom prvého predhovoru bol Vladislav Vančura, ktorý tu zdôvodnil existenciu proletárskej poézie a jej zásad. Poslaním tvorby mala byť duchovná a citová príprava na revolúciu. Druhý predhovor napísal Karel Teige, ktorý síce tiež zastával socialistické princípy a názory, ale súčasne zastával názor, že by do českej literatúry (a modernej kultúry) mali prenikať cudzie vplyvy a že by aj ona mala prehovárať a oslovovať iné národy. Toto poňatie sa prejavilo v Devětsile už skôr (jeseň 1922) - v štúdii nazvanej Nové umění proletářské. Bol tu kladený dôraz na slovo nové tj. nebrániace novým experimentom.

Belo P. Kolenský