Chladný hmlistý večer
potemnieva všetko okolo
z tmy vyrastá hustý les
všetko dýcha strachom
v duši stratených prebúdza des
no v tom nádej jasom zažiari
tma na vôkol padá prachom

oheň vzplanie v duši
krídla z plameňa sa zrodia
a srdce divo búši
tak ako fénix, oklamem smrť
keď povstanem z popola
a hviezdne pálim, žiarim
stanem sa slnkom svojim
pre všetkých na blízku

 

život pre mňa, no ľudstvo proti
zabíjam vlastnú nádej, krásny svet
spoločnosť ako leva ma krotí
no ja sa nikdy nevzdám
svojich krídel z plameňa
i keď neviem lietať
v holubicu verím
že na nebi ma bude vítať

Aj keď zabudnutie mysli príde
srdce nezabudne v teba nikdy
a slnko zas s ránom vzíde...