Niekoho sa dotkne kritický pohľad na jeho príspevok. Možno v niektorých kritikách je aj osobné pozadie. Nesympatickosť, nenávisť, závisť, žiarlivosť...? Neviem, nepoznám osobné pozadia. U niekoho zase opak. Pochvala pre priateľstvo, sympatiu, možno začínajúcu lásku...? Ani to neviem.

Chcem iba povedať, ako sa ja dívam na chválu a ako na kritiku. Aj mne sa páči pochvala., veď je príjemná. Ale ja veľmi vítam aj kritiku.

 Robil som už na rôznych projektoch. Čím viac som  zložitejších projektov spravil o to viac som si začínal vážiť kritický pohľad na moju prácu. Posudky o tom, že je moja práca vynikajúca, má originálne riešenie, doposiaľ vo svete neznáme a podobne, sa mi síce zo začiatku celkom páčili, ale potom už až tak nie. Ten, kto ma iba chválil a nepokúsil sa nájsť aspoň nejaké slabé miesto v mojej práci, prípadne dať kritický podnet, no, ten mi moc nepomohol. Musel som ísť ďalej iba sám, bez obzretia sa na iného. Viem, treba ísť vlastnou cestou. Aj tak robím. Ale takisto viem, že sa zavše treba aj obzrieť. A nie je dobré obzerať sa na chválu, lepšie je obzrieť sa na pripomienky, na kritiku. Kritika mi pomôže, ak ju viem využiť.

Samozrejme aj kritika by mala mať určitú mieru a nemala by byť nenávistná. V tom asi máme každý iný level. To, čo niekto pokladá za povzbudivú kritiku, môže sa už inému zdať ako nenávisť. S tým asi moc nespravíme. Každý sme nejaký. So svojimi prednosťami a aj nedostatkami. Nie všetci máme rovnakú mieru tolerancie, nie každý sme mali rovnaké možnosti sa jej učiť.

 Na blog chodia ľudia, ktorí píšu, dávajú svoje myšlienky iným. Tak ich dávajme. DÁVAJME. Nečakajme pochvalu. Je naozaj pochvala až taká potrebná?

Nechcem sa týmito slovami niekoho dotknúť. Iba povedať, ako vidím veci. A akýkoľvek iný pohľad ako môj, je rovnako dobrý, ak nie lepší. Je jedno, či podobný môjmu, alebo opačný.