Vlievam sa do kvapiek,
čaju na môj rozum
sledujem tie stopy labiek
čo zanechalo monštrum.

Prišlo a nechalo len jazvu
čo jatrí sa každé ráno
je ťažké dôjsť k názvu
veď stalo sa to dávno.

Zabúdam, odpúšťam vše naokolo
nemyslím na bolesť vlastnú
robím to tak dokonalo
nenachádzajúc príchuť slastnú.

Neviem ako chutí láska
čo znamená milovať
ochranná pretrhla sa páska
a ja zabúdam darovať.

Rana v mojom vnútri
štípe, bolí neustále
odraz môj je zas mútny
dúfam, že nie natrvale.

Hľadám jasné východisko
čo vylieči mi ranu
prichádzam však na schodisko
nachádzajúc dámu.

Usmieva sa ruku dáva
všetko vôkol utícha
až nakoniec skončí vrava
niečo v srdci zapichá.

Cítim jemné chvenie duše
niečo do mňa preniká
a ten čo vnútro kuše
zrazu v nehe zaniká.