Patrím medzi tých masochistov, ktorý dennodenne chodievajú do práce vlakom. Dá sa na to zvyknúť. V týchto dňoch však uprednostňujem vozne, kde sa moc nesvieti. Jednak patrím medzi tých fanatikov, ktorý čumia do okna, aj keď to už n-krát videli a jednak v prítmí sa lepšie dospáva, ak musím doplniť deficit skorého vstávania. A hlavne, ak sa vo vozni svieti, tak čumím v odraze okna na svoj ksicht, čo nie je práve to, po čom hneď po ránu túžim.

Keď sú kupáky, tak je to zväčša v pohode. Horšie je to, keď kupáky nie sú. Potom si nájdem čo najtmavší vozeň a dúfam, že nepríde nejaký dobrodinec, ktorý rozsvieti a príjemnú idylku nočného cestovania zruší. Bohužiaľ sa to stáva až príliš často. Ba dokonca už vtedy, keď vlak vlastne ani nie je ktovieako plný. Proste príde nejaký chlap, resp. nejaká pani a hoci sú okolo vysvietené ešte takmer prázdne vozne, suverénne si zažne, čím urobí škrt cez rozpočet nie len mne, ale aj ostatným ľuďom, ktorý sa rozhodli cestovať potme.

Viem, že je to v podstate blbosť, ale nepoukazuje to aj na niečo iné? Napríklad na to, že ľudia často vidia iba seba a dopad ich konania na ostatných ich už netrápi? Alebo to snáď robia s dobrým úmyslom, niečo ako: títo chudáci tu sedia tak potme, asi nikto z nich netuší ako sa to zažne a tak mu to ukážem? Ide vlastne o princíp. Ak by už bol problém nájsť si miesto, tak to je iná vec. Ale napoky ísť do jediného tmavého vozňa, že si tam zažnem...

Ani neviem, prečo ma dnes napadajú takéto kraviny. Možno to bude tým počasím. Nuž čo, hádam už skoro vypadnem domov a budem mať šťastie na nerozsvietený vozeň.