Politizácia života a chudoba v Mexiku.

Na okraji námestia priľahlého k prezidentskému palácu Palacio Nacional (v ktorom si možno pozrieť nástenné maľby Diega Riveru) rozložila svoj šiator aj Komunistická strana Mexika (marxisticko-leninská, ako to zdôrazňujú vo svojom názve). Aktivisti strany na pultoch ponúkali najrozličnejšie diela ľavicových autorov, vrátane Leninových diel. Literatúra s takýmto zameraním mala dosť výrazné postavenie aj v pavilónoch knižného veľtrhu.

Keď som sa po troch týždňoch vrátil do hlavného mesta, šiatre knižného veľtrhu boli už dávno preč, ale stan Komunistickej strany stál na svojom mieste. Prezident Fox ho mohol vidieť priamo zo svojej kancelárie. Spolu s ním tu stáli i stany rozličných rebelských organizácií z Oaxaky a Chiapasu. Ponúkali vlastné tlačoviny a na veľkoplošných obrazovkách so zvukom pusteným naplno, premietali videonahrávky demonštrácií a pouličných bojov s vládnymi jednotkami. To som už ale vedel, že podobné agitačné centrá hnutia odporu patria ku koloritu Mexika.

Plaza de la Constitución s Catedral Metropolitana

Plaza de la Constitución, v pozadí prezidentský palác

Emiliano Zapata je obľúbený mexický revolucionársky vzor.

Emiliano Zapata bol vodca mexickej revolúcie proti diktátorovi Porfiriovi Diazovi v roku 1910. Populárne sú jeho výroky: Lepšie žiť na vlastných nohách, ako na kolenách (Prefiero morir de pie que vivir siempre arrodillado) a Pôda je toho, kto na nej pracuje ( La tierra es de quien la trabaja.)

Počas takmer mesačného pobytu v Mexiku som bol totiž svedkom viacerých demonštrácií a protestov. Nečudo, veď Mexiko patrí ku krajinám s najvyšším počtom enormne bohatých ľudí na svete, ale zároveň ku krajinám, kde masy ľudí žijú v úplnej biede.

Protesty majú rozličné podoby - od ozbrojených stretnutí po hrdé bojovné tancovanie indiánskych skupín pred vládnymi budovami

Nikde na svete som nevidel toľko ľudí žobrať na ulici ako v Mexiku. A to som v minulosti navštívil už aj Bangladéš, ktorý sa často pejoratívne spomína ako symbol biedy. V Mexiku očividne nešlo o organizované gangy žobráckych mafií, ale o ľudí nachádzajúcich sa skutočne v krajnom zúfalstve. Bolo potrebné obrniť sa značnou dávkou otupenosti voči prosiacim očiam a rukám. Samozrejme sem-tam nejaké peso človek obetoval, ale možnosti slovenského turistu sú obmedzené. Nehovoriac o tom, že problémy chudoby nevyriešia ani milodary Billa Gatesa.

Napriek tomu, že chudoba prostých ľudí sa nedá v Mexiku prehliadnuť, prekvapilo ma, aký patriotizmus tu vládne. Takmer na každom dome, a to aj v slumoch, kde slovo dom znie priveľmi honosne, veje mexická zástava. Štátna zástava veje aj na taxíkoch, kioskoch a na najrozličnejších miestach, kde by to človek najmenej očakával. Ako ostro to kontrastuje so situáciou na Slovensku, kde nedávny prieskum ukázal, že 47% všetkých mladých by rado opustilo vlasť a išlo žiť niekde inde...

Na ulici nie sú len ľudia, ale aj psy...

Zdroj fotografií:

PF