Srdce uložil na zimný spánok.

Rozum klame sám seba cez ústa,

ktoré vypúšťajú hladkajúce slová,

tak teplé, až z nich mrazí ...

Mŕtva duša obutá do deravých topánok,

tehotný svet založený zo lží.

Zdochýnajúce svedomie hryzie

a chce bolieť zas a znova,

bráni sa smrti pre nesplnené sny.

Klamstvo porodí v bolesti sklamanie.

A Boh plače na Zem dážď

kropiac ohnivé rany

nenaplnenej lásky...