vôbec sa mi nechcelo brať ten veľký hrkotavý kôš a pchať do tej džurky pri rukoväti päť korunák. Šla som si pomedzi spleť veľkonočných nakupujúcich, len tak, bez koša... cukor a paličky... cukor a paličky... kolotoč zapnutý

Mám plné zuby ľudí v nákupnom centre. Myšlienkami som bola úplne inde. ..mechanicky som len opakovala paličky a cukor, vrrrr cukor a paličky... Precitla som až, keď som zrazu začula mravčať usmrkaného cigánika ako ho matka bije po hlave : "prečo žereš tie cukríky?" beeeeeeeeeeeeee a pridal sa ďalší džavúr , "aj ja chcem", do toho sa pridal otec, asi vodca svorky, niečo rómsky zabrechal, domyslela som sa, že je to nadávka, "...veď keď chce tak nech zožerú!" otec povedal a mama stíchla, detiská sa dravo vrhli na čokoládové cukríky... úúúúúúžasnáááá spolupatričnosť, okamih šťastia bez platenia... bola som svedkom aktu primitívneho šťastia... cukríky zadarmo sa behom pár sekúnd stratili v útrobách chatrných cigánskych telíčok s nablbnutými kxichtami... neriešili nič, ten okamih vychutnali čokoládové cukríky, preglgla som naprázdno a vybavila som si tu lahodnú chuť... a mna čosi zašteklilo a zároveň na chvílu vyviedlo z konceptu...

čo som to vlastne chcela? aha... čistiace paličky do uší a kilo cukru...Vydarený pondelok, fakt!