Na štyri klesla, vdýchla prach,
kvapka krvi na roztrasených kolenách.
Znova vstať- z noci blíži sa k nej besný hlas
a za ním ďalší,
studenou veľkou rukou už má ju na dosah.

Preč, kadiaľ však?

Zmätená, celá nesvoja,
dušu si bráni, uši zakrýva
pred revom z plných pľúc,
pred pichľavou bolesťou slov z ich úst.

...po zlom sne,
škrabance na stene vedľa postele.
Čo však tie jazvy na jej kolene?