Túla sa Slovensko nočnou ulicou,

s hlavou nepokojnou, horúcou,

prší v uliciach európskej únie,

no nie všetko dážď umyje.

Nakoniec poskytnú mu azyl uličné siete.

Kde? V ich srdci, no to už viete.

Živilo sa kedysi obchodom s drevom, hen,

a z toho ostala mu posledná zápalka len.

Škrtne, veď už nie je možnosť iná,

osvetlia sa vlny vláskov sťa bystrina,

a fatalita bola taká zvolená,

že iskra padne na kabát Slovena.

Bunda sťa syr prepálená do knota,

nie, zas pôjde za trest do kúta.

Ak máš tiež depku a cítiš sa nešťastlivo,

že slovenskej rozprávky je koniec,

nezabúdaj na dievčatko so zápalkami,

ktorej umieračik zazvonil ako zvonec.

Rozprávky nemusia nutne končiť šťastne.

Otvoríme oči, keď spoza maňušky kričia básne?