S Veron som sa videl prvý raz, keď ju zobral môj dobrý priateľ na spoločný výlet na hory. Neviem, či vtedy bola piate koleso u voza ona alebo ja. Výlet bol však príjemný. Nejako im to nevyšlo a odvtedy sme sa nevideli a asi ani neuvideli, keby sa nenarodil Mark Zuckerberg.

Deň prvý, 18:00 : Daniel a Veron sa stali priateľmi. 20 :00, Veron: „Vymeňme si čísla.“  23:00, Daniel: „Dobrú noc bejby, nech sa ti snívajú sny plné fantastických zážitkov, vtipných situácií a príjemných okolností.“

Deň druhý, 17:30: Najskôr som prišiel na prvé. Tam som ju nenašiel. Na druhom už som po pravej strane vstupných dverí videl rozpis pacientov. Veron, izba číslo 26.

-          „Dobrý deň. Ahoj pacient.“

-          „Ahoj,“ bolo jediné, čo bola schopná so seba vydať mladá dáma po prvom virtuálnom spriatelení sa s Danielom stojacím pred jej posteľou. Jej telo však hovorilo za všetko. Roztržité gestá, mihavé pohyby očami, výraz tváre potvrdzujúci prekvapenie, ale za tým všetkým skryté nadšenie.

Keby ste ju videli. Navlečené domáce biele krátke nohavice, padavé tričko a rozpustené vlasy. Nemala čím upútať, nebola ani nalíčená, nemala mejkap, v tom strese ani len nestihla navodiť svoju ženskú magnetickú príťažlivosť. No ja som ju videl inak. Videl som prirodzenú ženu s čistou pleťou, dievčenskými črtami, milým prekvapeným úsmevom, veselými očami a statočnou bezprostrednosťou. Zobral som so sebou scrabble. Samozrejme som ho vyhral, slovíčka boli vždy mojou záľubou. Ako som tak sedel vedľa nej, rozmýšľal som, čím sa stanem. Neohrabaným drzáňom byť nechcem. Na sentimentálneho romantika je azda priskoro. Kamarát už som niekoľkým plnohodnotným osobám. Dokola a dokola. Čím sa stanem? Pol hodinu po návštevných hodinách som usúdil, že bude najlepšie pobaliť našu malú spoločenskú hru a odobrať sa kade ľahšie.

-          „Mám ťa ísť odprevadiť?

-          „Netreba, to zvládnem.

-          „Ale ja chcem,“ povedala ona a ja som vedel, že už mi nezáleží na kategorizácií, v ktorej sa ocitnem, ale na tom, aby sa dobre bozkávala. A ona sa bozkávala naozaj dobre. Užíval som si to celkom fajn.

Ak niečo nabralo rýchly spád, tak je to práve príklad Veron a mňa. Do neskorého večera nasledovali intenzívne správy a lichôtky z oboch strán. Tú noc sa mi zaspávalo ako po úspešnom dni zavŕšenom sedmičkou vína v dobrej spoločnosti. Rýchlo, s úsmevom na tvári, pocitom pohladeného ega a potmehúdskou stratégiou na môj nový úlovok.

Deň šiesty: Veron už je po operácií svojej polámanej ruky a práve ku mne prichádza. Môj zmysel pre krásu sa potvrdzuje. Mladá má na sebe letné čierne šaty. Rozpustené vlasy plápolajú okolo jej ramien. Holé nohy sú pastva pre oči okoloidúcich a ja som ten, ktorému budú patriť. Ideme pozrieť kamaráta s fľašou vína a spoločensky sa vyžiť. Z nenápadného sobotného večera sa stáva pánska jazda s atraktívnou osamelou hráčkou. Ďalšie plus pre mladú dámu. Spoločenská, prispôsobivá a vtipná zároveň. No každá zábava by sa mala stopnúť v ten pravý čas. A naši kamaráti každým ďalším pivom prehlbujú rozdiel medzi decentným večerom istého novopečeného krehkého vzťahu a pivným október festom.             

-          „Dobrú noc.“

-          „Ďakujem za večer. Dobrú noc.“

Deň sedem, osem, deväť: utrum. Zľahla sa zem, zavreli brány, vyhodilo poistky, vypla sa hudba a ostalo ticho a pochyby. Zažil som už všelijaké situácie, ale na toto som predsa nebol zvyknutý. De Facto Daniel bol de facto rozčarovaný a egoisticky rozčúlený. Slovami básnika si povedal: „To je v piči, čo tá mladá hrá?!“

Deň desiaty: „Ahoj Dany , kokos neviem čím začať , asi tým že som totálny slaboch , ktorý nedokáže jednať v pravý čas a radšej sa schová. Rozmýšľala som až moc , si perfektný chalan , vyhovuješ mi , si viac ako inteligentný , pekný a ešte neviem aké všetky plusy máš , ale myslím si, že sme začali až príliš rýchlo , vôbec ťa v princípe nepoznám , poviem ti pravdu zľakla som sa , bolo by to voči tebe až príliš nefér riešiť ťa, keď som si neni vôbec istá či to chcem , ide leto, a viem, že by som dávala prednosť kamarátom, ktorých poznám oveľa dlhšie ako teba. Som taký typ človeka a asi by ti to nevyhovovalo , ty potrebuješ dievča, ktoré bude chcieť byť hlavne s tebou a to ti ja momentálne nemôžem dať....“

Predstavte si, že vám niekto doručí krásne zabalenú zásielku. Je vo vyšperkovanej škatuli s malými dekoračnými vzormi, na kríž je previazaná hrubou farebnou stuhou s veľkou mašľou na vrchu. Pozeráte na tú krabicu a hovoríte si: „Hmm, kto si dal takú robotu kvôli mne? Asi som obľúbený človek.“ Ten niekto už vie, že v škatuli je hovno, ktoré páchne ako dlho neudržiavaná žumpa, no vy ste tak zaslepení svojou pýchou, že ten smrad necítite. Hovoríte si: „Hmm, ale veď to hovno až tak nesmrdí. A kto by si dal takú prácu, keby na mne nebolo niečo skvelého?“ No mne toto hovno páchlo priveľmi. Moja stratégia sa zmenila. Šarm bol utlačený do pozadia, môj gavaliersky takt sa zmenil na primitívny pud majetníctva a moje ego začalo okamžite kolaboratívne vymýšľať únikový plán. Prečo si niekto myslí, že vie, čo je pre toho druhého najlepšie? Prečo si ľudia myslia, že môžu rozhodovať s hlavným argumentom bude to tak lepšie? Prišla odpoveď: „Pozri ja nie som malý chlapec, začali sme tak, že nám bolo spolu fajn Ja nič neočakávam a tak by si to mala brať aj ty. Začalo to príjemnou konverzáciou na fb, pokračovalo príjemnou konverzáciou osobne. Ja to vidím takto: si fajn dievča, si milá a spoločenská, cítim sa s tebou dobre - bodka. Toto sú dôvody, prečo by ma mrzelo, keby sme sa prestali stretávať. Na druhej strane ako som povedal, ja nič neočakávam. Pravdu povediac, aj ja som sa bál, že to berieš moc vážne, len som to nepovedal nahlas.“

Deň dvadsiaty: Už na ceste na filmový festival som si takticky vydobyl pomyselný status s označením: „Dva dni ťa pokladám za ženu Danielovu.“ Už som vnímal aj iné veci ako keď som ju zbadal prvý raz. Videl som jej slabú vyspelosť, videl som jej detinské názory na svet. Zarážala ma jej nerozhľadenosť o živote. Sedel som oproti nej, díval sa jej do krásnych očí, pozeral sa na jej pohybujúce sa pery a hovoril sám sebe. „Vyzerala Alenka v krajine zázrakov naozaj takto? Podobala by sa jej trocha?“ Moja nová stratégia vychádzala výborne. Motto so značkou vyťažiť maximum sa chýlilo k maximu Veron, mladá nádejná takmer finalistka miss, pojašená a nespútaná duša ma chcela opiť rožkom. Dievča, ktoré nedalo šancu Danielovi presvedčiť ju o svojej unikátnosti. Zbabelec, čo zdupkal z bojiska spôsobil moju premenu na šelmu, ktorá nepočuje zvuky naokolo, nevidí prekážky pred sebou. Táto šelma vidí jediné, svoju korisť.

Padla tma a šelma vystrčila pazúry. Nechala svoju korisť pozabudnúť na jej prítomnosť a vo chvíli nepozornosti si vzala, čo jej právom náležalo. Korisť predsa len odovzdala svoj skalp a ani si to neuvedomila.

Hovorí sa: „Musíš z toho vyťažiť maximum!“ Niekedy sa to naozaj podarí. Niekedy spravíte jeden zlý krok a už padáte do priepasti, z ktorej nechodí žiadny výťah. No nedá mi sa nespýtať: „Nie je škoda jesť surové mäso, keď ste si mohli vychutnávať teplú večeru s lahodným dezertom?“