1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

2. Zamestnávateľ musí prispievať na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného, ktoré sa poskytuje pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín. Momentálne je toto stravné v sume 5,10 eur. To znamená, že maximálny príspevok zamestnávateľa je v tomto prípade najviac 2,8 eur. Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky ale musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo tvorí asi 3,825 eur. Pritom výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby je maximálne 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke. Takže, pri minimálnej hodnote  stravovacej poukážky (čo je asi 3,825 eur ) je tento poplatok asi 0,115 euro.

3. Okrem spomínanej formy (gastrolístky) aj súčasný ZP umožňuje, aby zamestnávateľ poskytol zamestnancovi na stravovanie finančný príspevok maximálne v sume 2,8 eur, vtedy ak jeho povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ods. 3 § 152 ZP, ale aj vtedy, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára, zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Tento finančný príspevok na stravovanie má dostať aj zamestnanec pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie podľa ods. 2 § 152 ZP, alebo ak by takéto stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

4. Tam kde sú na pracovisku u zamestnávateľa  zástupcovia zamestnancov, môže zamestnávateľ  po prerokovaní so zástupcami zamestnancov  upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci. Tiež môže umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, ale tiež môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie (napr. dôchodcom, bývalým zamestnancom).

Z toho je jasne vidieť, kto zo zákona priamo na predaji gastrolístkov zarába (asi 0,115 eur za jeden gastrolístok), sú to právnické osoby alebo fyzickej osoby, ktorá majú oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby. Môj názor je ten, že nielen podnikateľ má mať právo slobodne, v rámci platných zákonov podnikať, ale aj zamestnanec má mať právo slobodne sa rozhodnúť, kde a čo bude jesť a piť. Preto má mať zamestnanec aj právo zvoliť si, či prijme od zamestnávateľa gastrolístky alebo bude chcieť namiesto nich finančnú hotovosť.  Príjemný február praje doko.