...mňa to tak strašne hnevá.

Učiteľ je v očiach časti národa taký truľko, ktorý - okrem toho, že chodí do roboty na ôsmu a domov ide už o druhej - ešte aj prázdninuje ako typický pecivál... a neskutočne stále sa sťažuje na svoj plat. Ach, aká pánska to nátura sú títo pedagógovia...

Iná časť národa síce chápe, že majú mizerný plat a takmer žiadnu spoločenskú úctu... ale veď, keď sú ochotní za tie preniaze toto robiť, ich problém... Akože to si fakt sami seba nemôžu vážiť, keď robia čo robia... Učiteľ = trýzniteľ vlastnej rodiny, keďže ju pre vlastnú záľubu v tom nemožnom povolaní vystavuje večnému nedostatku peňazí...

Časti národa je to jedno. Určite učiteľov obhajovať nebudú... To ako by načo robili? Je im jedno, aký majú plat, je im jedno, že prázdninujú, je im to jedno preto, lebo oni makajú 24 hodín denne ako podnikatelia, ekonómovia, právnici... Čiže toto fakt nepotrebujú riešiť...

A potom je tu časť - študenti - držiaci v rukách aspoň fiktívne woodoo-bábky, dúfajúc, že už-už ten ktorý učiteľ musí prísť k nešťastnému úrazu, k nehode a pod.... Práve oni najviac želajú svojim pedagógom zmenu zamestnania či výhru, veď to by bol ten najprijateľnejší spôsob, ako sa toho magora za katedrou zbaviť...

Existujú aj iné pohľady. Ale väčšina z nich sa točí aj tak okolo toho jedného. Ak si si to vybrala, trp... alebo pozri sa, máš prázdniny, tak sa nesťažuj... A ja som taký ustráchaný bojko, že okrem týchto článkov sa nejako neviem k inej rebélii dostať... jeden môj malý pokus o organizáciu štrajku už nevyšiel... na viac som sa nezmohla...

Ale však ja stále verím, že to niekomu tam hore (teraz myslím vo vláde) musí dôjsť... že sa na tej nespravodlivej a toľko vyťahovanej tabuľke musí iba zarehotať a vymyslieť novú - skutočnú... že im snáď napadne, že učiteľ nikdy nepracuje iba od ôsmej do druhej... že veď on sa celý život vzdeláva a potrebuje si kupovať knihy, ktoré stoja desatinu jeho platu... že to pretriasané zvýšenie platu v reáli znamená šesťsto korún... že stáť pred deťmi v starých, zničených handrách tiež nie je výhra... a že myšlienka na dovolenku v predsezóne alebo posezóne je iba vzdialená fikcia, lebo učiteľ, ak niekam chce ísť, musí to spraviť cez prázdniny, čiže za najvyššie ceny...   

Na upresnenie mojej situácie: Mňa učiteľstvo baví. Vidím v tom veľký zmysel - komunikovať s mládežou, hovoriť im o tom, čo viem, mať tú šancu byť aktívne pri ich rozhodnutiach... Je to zodpovedná a tvorivá práca - spojenie, ktoré mi vyhovuje... Ale keďže dlhodobo nemáme vďaka hypotéke (inak sa to riešiť nedalo) čo do úst, mám už štyri roky dve zamestnania... aby som aspoň ako-tak slušne vyžila... A keďže môj manžel nie je bohatý a tiež si dovolil pracovať iba v zdravotníctve, nič sme nezdedili, ani nevyhrali, vlastné deti asi nikdy nebudú...

 "Áno, oddýchnutá ako po prázdninách! A vy ako?... Zle?... Manžel chodí neskoro z práce a vy ste celé dni doma sama s malou? V tom veľkom dome? No, áno... hrozné... nezávidím..."