Sedí si len tak nad oblohou a pozoruje svet.
Potichu hľadí na túžby naše,
plaviace sa ako hmla nad hladinou ako uzavretý kvet.
Bezstarostný za tichej noci,
hľadí do sŕdc lúdi.
Jeho volanie nik nezačuje,
len múza jeho plač do sŕdc prináša
a v slovách básne ukazuje aká je jeho útrapa.