Pozorovacia akcia- hm, to znie ucene:).

V podstate nevinne porovnanie- kolko charakterov z Matkinovych knih najdem v realnom zivote. A nielen v mojom. Odpoved? Vsetky.

Je to ako s lekarskou knihou. Necitajte ju, lebo hned zacnete na sebe badat symptomy tej- ktorej choroby, pocinajuc obycajnou chripkou az po syfilis alebo rakovinu. Viem, na takuto temu sa nezartuje, ale kto to neskusil nevie. Preto som sa rozhodla lekarske knihy uz necitat- na to, ze nepremyslam celkom tak, ako vacsina, som prisla uz davno a bez od(p)bornej literatury.

Matkinove knihy su ako lekarske knihy nasich cias. Pokrivene zrkadla spolocnosti. Reakcie citatelskej obce su rozne. Niektori sa od nich odvracaju a nadalej predstieraju nezaujatost, vyjadruju pohorsenie alebo nalepkuju "brakova literatura". Ini sa naplno zahlcu a stotoznia sa s knihou natolko, ze si myslia, ze v nej ziju= dalsi extrem. Treti (a neposledny pripad, pretoze medzi dvoma extremami existuje nespocitatelne mnozstvo odchylok:) )pripad/ skupinka/ citatel, je ten ktory si nieco najde vo vlastnom zivote a premysla. TOTO je ten okamih, toto je to, co dokaze dobry spisovatel. Prinuti vas premyslat. Pouzit aj nieco viac ako receptory.

Rodinu ma kazdy. Tu si clovek nevyberie. Ale malokto sa rozhodne rozpitvat svoje rodinne klady i zapory v podobe pribuznych na internete, tejto otvorenej ploche. Vdaka Matkinovi si vsak uvedomime,ze mozno aj moja sestra je v niecom podobna Hysterke, ze najlepsi kamarat ma Stajpenove sebaznicujuce sklony a Sony-ina ohlusujuca krasa sa prejavi v okoloiducej slecne.

Neprejavujem doslovny a bezhranicny suhlas s kazdym Matkinovym literarnym pocinom. Posledne diely Muzskych interierov nie su az take strhujuce a chyba im smrnc Polnocneho Dennika alebo osudovost a zivotnost Mexickej vlny. Avsak pockame si, ako sa to vyvinie a ja nie som z tych, ktori sudia nedocitanu knihu.