Bola sobota. Z nejakých neznámych dobre známych dôvodov som nevedela spať, takže som vstala asi o siedmej s očami ako Číňan a vlasmi ,,high afro,,. Dôvod tej nespavosti je fádny a mnohokrát opakovaný snáď u každého – rozchod. Nie som síce nejaký extrémny optimista,,, ale ani pesimista... lenže toto ma fakt položilo. Na týždeň som sa dala vypísať, nakúpila si fľaše alkoholu a čumela do blba. Timč keď to uvidela, nechápala, ale zachvíľku sme sa spolu váľali na zemi opreté o gauč a plakali. Ja nad stratenou láskou, ona nad znova nájdenou, ale nešťastnou, pretože jej ,,chlapec,, má už dva roky holku. Timč zistila, že jej alkohol teda nepomáha a vzdala sa tých ,,perfiš,, stavov. Ja som to vydržala ešte dva dni.. Potom došli zásoby. A von som nechcela vyliezť. Netreba plašiť deti na ulici, keď sa ešte k tomu aj skoro stmieva. No takže takto vyzeral môj predchádzajúci týždeň. No ale späť na začiatok... ,,Bola sobota“... povedala som si, že už plaču bolo dosť a že sa mi to stane ešte asi veľakrát, tak si treba šetriť slzné kanáliky. Nazrela som Timč do izby, či ešte spí. Neviem, na čo to bolo dobré, lebo jasné, že spala. Nemala som čo robiť, tak som sa konečne po týždni namaľovala, obliekla do civilu a išla sa von obzrieť po nejakých raňajkách. Asi si rozchody budem opakovať častejšie, lebo sa mi podarili schudnúť 4kg, presne tie, ktoré som neznášala a teraz som dokonalá:) heh. Dobre, tie kruhy pod očami zmiznú časom. V supermarkete bolo ľudí nejak viac, ako som čakala. Keby mali všetci zlomené srdcia, tak ako ja, sme v smutnom svete. Ale oni asi nevedia spať kvôli susedom, deťom, hlučnej rannej premávke, depresiám, peniazom...a neviem ešte čo všetko sa rieši. Nakúpila som, vrátila sa domov, zase úplne zbytočne nazrela do Timčinej izby a odšuchtila sa do kuchyne niečo spraviť. Väčšinou máme suchú stravu, lebo sme z varenia obidve kypťavé, ale náhodou som vytiahla panvicu a opiekla si pááročky:)... Timč bola hneď v kuchyni so slovami: