4.2.2008

        Je dôležité mať vzory. Keď som bol malý, hrávali sme sa na Hviezdoslavovom námestí na Winnetoua, Old Shatterhanda a ostatných hrdinov mayoviek. Mayovky boli vtedy na indexe, pretože po vojne bolo nevhodné všetko nemecké. Aj Goetheho ulicu premenovali na Gorkého.
        Inak - Goethe tiež nie je zlý vzor. Ale nepočul som že by sa malí chlapci hrali na Goetheho, prípadne s malými dievčatami na Goetheho a Ulriku. Goethe nebol dosť romantický na hranie. Múdri starci mladých nezaujímajú. Kým mladé krásky múdrych starcov áno. Takže ako je to so vzormi? Romantickí akční hrdinovia bez bázne a hany. To sú tie pravé vzory pre mladých. Iste aj preto si naša vláda vybrala Juraja Jánošíka. Mohla siahnuť aj po iných legendách. Napríklad po Červenej Čiapočke. Legenda je dosť poučná, dosť dojímavá, pomerne akčná (vstup vlka), ale predsa len... v súvislosti s ňou by sa mohli vyskytnúť ťažko zodpovedateľné otázky. Čiapočka? Prosím. Ale prečo práve červená? Znamená to prudký odklon vládnej strany doľava? Teda odľava ešte viac doľava? A čo stará mama? Koho predstavuje starena, ktorej nosí Čiapočka jedlo? A ak je vlk opozícia, kto je potom poľovník? Nie. Jánošík vyhovuje lepšie. Je to čisté, nenapadnuteľné. Bohatým bral. Tu nejde len o sociálny aspekt, ale aj o logiku. Komu inému brať, ak nie bohatým. Chudobe nezoberieš nič. Iba ak okovy, povedala by iná legenda, ktorá tiež býva často vzorom. Ďalej. Jánošík bol mimoriadne operatívny. Jeho výjazdové zsadania obsiahli celé teritórium Oravy, Kysúc, Liptova Gemera. Obsiahli aj poľskú stranu, ale touto cestou by sme našej vláde neodporúčali ísť. Jánošík a jeho družina boli mladí chlapci v plnej sile. To takmer sedí. A ktovie, či by naši historici, ak bude treba, nedokázali, že v družine boli aj ženy. Nie veľa, ale boli. Zo dve-tri, podľa momentálnej situácie.
        Paralela má, pravdaže, aj svoje háčiky. Bolo nás jedenásť, spieva sa v piesni o hôrnych chlapcoch. Čo s tým? Zredukovať počet minsterstiev, lebo zmeniť text balady podľa počtu ministerstiev? Bolo nás, povedzme, osemnásť... Lenže potom by sa nedalo spievať - Bolo nás osemnásť, už je nás len desať. To by bol prirýchly úbytok. Bolo nás osemnásť, už je nás len sedemnásť. Ale skôr či neskôr sa aj tak dostaneme k veršu "všetci ľudia vravia..." Lenže ruku na srdce: Čo všetko ľudia nenahovoria! Netreba tomu prikladať priveľkú váhu. Iná vec je, že vláda by mala v súlade so svojím vzorom zasadať v horách. V jaskyniach, v hustých porastoch, nepozorovane. Samozrejme s ochrankou. Otázka je, pred kým by ju ochranka v hustom lese chránila? Jasné, že pred vlkom, ktorý tam striehne na Červenú Čiapočku. Neslobodno zabúdať na ochranu hnuteľného majetku. Člen vlády, ktorý má na starosti financie, musel by pre ne nájsť bezpečný úkryt a najmä - nesmel by ho prezradiť. Ani ostatným členom vlády. Istota je istota. Dôležité je, aby bol úkryt taký tajný, že by ho nijaká nasledujúca vláda nenašla.
        Takže, aby sme to zhrnuli, je dobré mať vzory. Je ťažšie vyrovnať sa im.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
------------------------------------------------------------