Vôbec nie je podstatné, či je zamračené alebo nie. Obloha môže byť rovnako krásna, keď je vonku pod mrakom. I búrka môže byť nádherná. Keď je zamračené môže byť zima ale i poriadne dusno. Môže to občas pôsobiť deprimujúco a údajne pri "zlom" počasí je viac sebevrážd.

V takto bežnej a možno hlúpej otázke je veľa filozofie! Vypovedá o našej podstate. Nie sme spokojný s tým čo je. Neakceptujeme svet okolo seba, trápi nás to. Neberieme realitu taká aká je, ale chceme ju meniť. Keď nie je podľa naších predstáv, pociťujeme nespokojnosť, napätie. Prečo? Naučili sme sa to od rodičov? Od spoločnosti? Ale kto to naučil ich. Je to v nás zakorenené? Prečo? Prečo jednoducho neberieme počasie ako je? Máme svoje plány a v nich to môže byť prekážka. Potom je jasné prečo. Ale my šomreme i keď sme si naplánovali sedieť doma za pecou.

Povie mi už konečne niekto prečo?