Nie je ľahké pochopiť, čo veriaci myslí, keď označí Bibliu ako "Božie slovo". V tejto výpovedi sú totiž obsiahnuté mnohé predpoklady, ktoré nie sú prístupné ľudskému mysleniu a samotnej vedeckej argumentácii.

Tu sa predpokladá, že existuje skúsenosť s jestvovaním Boha, ba ešte viac – že Boh nie je anonymným dôvodom sveta, ale jeho Tvorca, partner ľudí, ktorý hovoril mnohorakým a mnohonásobným spôsobom. Ako si to máme predstaviť?

Veľa ľudí počúva Boha v hlase svojho svedomia alebo v odkaze veľkých mudrcov.

Aj v náboženstvách národov sa nachádzajú, aj keď v rozdielnej zrozumiteľnosti, ľudské odpovede a skúsenosti s božskou mocou a blízkosťou. V modlitbách a bohoslužbách, ako aj vo svätých spisoch náboženstiev nachádzame pôsobivé svedectvá snahy počúvať Boha a hovoriť s ním.

Boh sa môže zjavovať v nádhere sveta alebo v bezvýhradných nárokoch blížneho. Neexistuje len jeden spôsob, ktorým Boh hovorí.

Keď je reč o Božom slove, malo by sa myslieť na vnímateľné dianie. Božia reč nemá nič spoločného s mágiou a čarami. Jeho slovo sa nedá zachytiť na magnetofón alebo gramoplatňu.

Boh hovorí z hĺbky sveta a zvnútra človeka. Biblia vie o takomto rozprávaní. Izrael sa to dozvedal neustále vo svojich veľkých osobnostiach.

Avšak Biblia má ešte iný dôležitý predpoklad, bez ktorého by neexistovala. Vie o mnohých činoch Boha, ktorý uprostred ľudských dejín tvoria novú históriu.

Tieto dejiny nazývame "dejinami spásy". Skôr než Boh hovoril v knihe Biblie, zasiahol do histórie. Božie pôsobenie v dejinách je predpokladom pre vznik Biblie.