Dnes pokúšal objednať jednu skrinku v čiernej farbe, a nikde ju nemali. Tak som sa rozhodol, že to nechám nakoniec na obchodníčku, nemenovanú slečnu.
Chcel som jej to napísať asi takto: "Necham to na Váš vkus. Ale potreboval by som niečo lacné, do čoho sa dobre montuje a je čierne."
Potom som si to prečítal a preformuloval som to. Človek nevie, čo si môže dotyčná pomyslieť na druhej strane...
Komentáre
Milé,
Toto mi pripomenulo jeden môj lapsus.
Ešte som študovala. V rozhlase dávali v tom čase čítanie na pokračovanie, prezentovali knihy, ktoré mali prísť na trh. V tom čase čítali milé dielko (naozaj neviem od ktorého autora) pod názvom "Helenine deti". Bolo to humorné rozprávanie o dvojičkách, chlapcoch, ktorí svojmu ujovi (autorovi knihy) neustále spestrovali život.
Bola som s mamou na nákupoch v jednom meste a tak mi to nedalo (keďže u nás to v kníhkupectvách ešte nemali) a šla som sa spýtať do najbližšieho obchodu s knihami. Vojdeme dovnútra, vedúci predajne, starší pán, nás milo privítal a ja, strelený pubertiach, som naňho vybafla: "Máte Helenine deti?" "Prepáčte, nemám, ja žiadnu Helenu nepoznám.", bola odpoveď pána vedúceho. Až vtedy som si uvedomila čo zo mňa vyletelo. Schuti sme sa spolu zasmiali a ja som mohla potom kedykoľvek zájsť, vedela som, že to čo nemajú mi určite zoženie.
Pupendo