TÉMA: príbeh nešťastnej a nenaplnenej lásky Werthera k Lotte. FORMA: román v listoch, s autobiografickými prvkami KOMPOZÍCIA: delí sa na dve knihy, text je rozčlenený na jednotlivé listy od 4.5.1771 do 20.12.1771 Werther odišiel z domova od svojej rodiny, príbuzných a priateľov, pred nežiadúcu láskou slečny Leonory. Usadil sa v jednom malom mestečku, ktoré obklopuje nádherná príroda. Pomáha jednoduchým ľuďom, spríjemňuje čas deťom a venuje sa svojim knihám, opisovaniu prírody a kresleniu. „Keď z tej milej dolinky vôkol mňa vystupuje para a slnce napoludnie spočíva na povrchu nepreniknuteľnej temnoty môjho lesa a len ojedinelé lúče vkrádajú sa do vnútra svätyne, tu líham vo vysokej tráve pri prudko padajúcom potoku a bližšie pri zemi s údivom hľadím na množstvo rozmanitých trávičiek.“ Cítil sa veľmi šťastný a srdce sa mu zapĺňalo radosťou pri pohľade na toľkú nádheru. Zoznámil sa tu s mnohými ľuďmi. Ale hneval sa na niektorých z vyšších kruhov, ktorí si o sebe mysleli, že sú čosi viac. „Dobre viem, že všetci nie sme si a ani nemôžeme si byť roveň, ale domnievam sa, že ten, čo pokladá za potrebné odťahovať sa tzv. zberby, aby si zachoval vážnosť, rovnako si zaslúži hanu ako zbabelec, ktorý sa skrýva pred nepriateľom, lebo sa bojí, že podľahne.“ Ľudia si ho veľmi obľúbili. Werther je pozvaný na zábavu, kam má odviesť dievčence na koči. Zoznámi sa s krásnou Lotte, jej pôvaby ho tak očarili, že sa do nej hneď zaľúbil. Zisťuje však, že Lotte už bola zasnúbená s Albertom, určila jej ho na smrteľnej posteli matka. Lotte ma osem súrodencov, ktorým sa snaží nahradiť matku. Deti ju majú veľmi radi. Werther každý deň navštevuje svoju lásku. Obľúbia si ho aj deti, pre ktoré vymýšľa rozprávky. Hlboko ho raní to, že sa s ňou nemôže často stretávať a odchádza pracovať do mesta na veľvyslanectvo. Zoznámi sa s grófom. Obaja sa stanú dobrými priateľmi, čo sa však nepáči vyslancovi. Wertherovi sa nepáči meštiansky život a mešťania, ktorý ho vyhostia z bálu, pretože je z tej „nižšej vrstvy“. Nakoniec to už nevydrží a požiada o prepustenie. Po čase sa znovu vrátil. Lotte už bola vydatá za Alberta. Werther sa stal ich rodinným priateľom. Lenže bol u nich skoro stále, aj Lotte stále ľúbil. Preto Albert povedal Lotte, aby k nim nechodil tak často. ,,Želal by som si to aj kvôli nám,“ povedal, ,,a prosím ťa,“ pokračoval, ,,usiluj sa usmerniť dajako jeho správanie k tebe, obmedziť jeho časté návštevy. Ľudia si to všímajú a viem, že sa o tom tu a tam hovorilo.“ Keď mu to Lotte povie, Werther už nepochybuje o svojom rozhodnutí vziať si život. K tomuto rozhodnutiu ho priviedol aj fakt, že nemohol zachrániť život svojho priateľa - paholka ktorý si chcel získať srdce svojej pani. Keď jej vyznával svoje city prichytil ich jej brat, ktorý nemal paholka veľmi v obľube. Všetky okolnosti zvažuje s chladnou hlavou a dôjde k záveru, že nemá prečo žiť. Hovorí o tom, ako sa po smrti stretne s Lottinou matkou a že jej vyrozpráva o jeho vzťahu k nej. Myslí na to, aké to bude krásne, keď sa po smrti stretne s Lotte a budú žiť spolu. Nakoniec si pod zámienkou, že odchádza na cesty, požičia od Alberta pištoľ. „Požičali by ste mi láskavo svoje pištole na cestu, na ktorú sa chystám? Majte sa dobre“. Keď po nich príde Wertherov sluha, Lotte sa obáva čo sa môže stať a celá roztrasená mu ich podáva. Werther jej napíše krátko pred smrťou list v ktorom jej ďakuje, že mu splnila prianie - zbraň prešla jej rukami. „Prešli tvojimi rukami, zotrela si z nich prach, bozkávam ich tisíc ráz, veď si sa ich dotkla ty!“ Potom zoberie do rúk zbraň a so slovami: „Sú nabité ... Odbíja dvanásta! Staň sa teda ... ! Lotte! Zbohom, Lotte, zbohom!“ si strelil do hlavy. Ešte dvanásť hodín sa zvíjal v kŕčoch a chrčal. Na pravé poludnie navždy odišiel a o jedenástej hodine ho pochovali na jeho prianie na prekrásnom mieste medzi dvoma lipami.