Myslím na tvoje oči,
bránu do nášho sveta,
na spoločné noci,
počas tohoto leta.

Vraciam sa k myšlenkam,
už dávno strateným,
hrabem sa v spomienkach,
nedávno zjavených.

Predsa sa poznáme,
aj napriek všetkému,
stále však nemáme,
kľúč k tomu druhému.

Píše sa v novinách,
ležali pod stolom,
všetko sa obráti,
čoskoro na popol.

Niečo však ostane,
pre tých, čo snívali,
aj keď len na chvíľu,
sen čo si želali.

Pravda je rigidná,
načo sa brániť,
už sme si zobrali,
to čo sme mali.