Mestá majú svoje hrady. Tampere má svoju univerzitu. Veľká a pompézna pyšne sa vypína na kopci v centre mesta. Má veže, nádvoria, dlhočizné chodby aj priestranné sály. A, samozrejme, cez deň po nej v službách poznania blúdia stovky dvoranov. :)

 Trocha histórie
Univerzita v Tampere je pomerne mladá. Bola založená v roku 1925 v Helsinkách ako Škola sociálnych vied a v roku 1960 presunula svoje pôsobisko do Tampere. V súčasnosti má univerzita 6 fakúlt, menovite – fakultu ekonómie, fakultu humanitných vied, sociálnych vied, informačných vied, pedagogickú a lekársku fakultu. Počet študentov je okolo 15 000.

 Prítomnosť a dojmy jednej „erazmáčky“
Keď som prvýkrát vstúpila na pôdu univerzity v Tampere, najprv som len pozerala vôkol seba s vyvalenými očami ako puk. Niežeby ma škola až tak šokovala. Len sa mi zdalo neuveriteľné, že budovy, ktoré som si predtým minimálne tisíckrát pozerala na obrázkoch v počítači, zrazu stoja predo mnou, na dosah ruky. Musela som si najprv zvyknúť na skutočnosť, že som už teda konečne tu! Na univerzitu v Tampere sa ale zvyká veľmi, veľmi rýchlo.

Jednoducho, v škole sa cítim veľmi príjemne a pohodlne. Priestory sú vyblýskané, zariadenie moderné. Občas sa mi zdá, že som v hoteli a nie na univerzite. :) Na každom rohu sú študentské kaviarne, kde sa dá medzi prednáškami pohodlne posedieť pri čaji či káve. Ale na to, aby si človek oddýchol, nemusí chodiť do kaviarne. Mäkké pohovky sú takmer na každej chodbe. Je tu niekoľko počítačových miestností s modernými počítačmi (ploché obrazovky a rýchly internet!) Jedna počítačová miestnosť je dokonca otvorená nonstop, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Sú tu, samozrejme, i študovne. Obzvlášť sa mi páči malá študovňa v jazykovom centre, kde sú každému k dispozícii kazety, cd-čka a jazykové učebnice. Takisto sa mi páči aj bezbariérový prístup. Pred každými dverami je tlačítko pre vozíčkarov, pomocou ktorého sa dvere otvoria samé.

 Samostatnou kapitolou sú školské jedálne, ktoré sú bezkonkurenčne mojimi najobľúbenejšími miestami v škole. :) Škoda, že sa neudeľujú známky aj za jedenie, to by som dostala A+. :) Celý obed som nezjedla hádam len raz za celé dva mesiace, čo som tu. Na výber máme vždy niekoľko druhov zeleninových šalátov aj hlavného jedla. Za zľavnenú cenu si môžeme naložiť toľko jedla, koľko len chceme. Často býva ryba, občas aj tamperská špecialita – čierna klobása, po domácky „mustamakkara“. V skutočnosti chutí úplne rovnako ako bežná slovenská jaternica. A teraz vyvstáva otázka, kto kopíruje od koho? :)

 Štúdium na spôsob švédskych stolov
Aj keď sú kaviarničky aj jedálne skvelé, áno, viem, snažím sa mať na pamäti, že univerzita nie je len na to, aby sa v nej jedlo aj pilo, ale hlavne na to, aby sa v nej študovalo. Takže poďme k meritu veci. :D

 Systém štúdia na univerzite v Tampere je celkom odlišný od systému, na aký som bola zvyknutá na Slovensku. Akademický rok je síce aj tu rozdelený na zimný a letný semester, ale pozor, aj samotné semestre sú rozdelené na dve polovice – tzv. periódy. Napríklad zimný semester je rozdelený na 1. periódu (september-október) a na 2. periódu (november-december). Výuka jednotlivých predmetov trvá väčšinou jednu periódu a potom nasleduje skúška.

Vo výbere predmetov máme aspoň my – „exchange students“ takmer absolútnu slobodu. Sme obmedzení len jazykom (vyberáme si predmety prednášané v angličtine) alebo požiadavkami domácich univerzít. Zo strany univerzity v Tampere nie sme obmedzení ničím. Môžeme si vybrať toľko predmetov, koľko len chceme, aj z iných fakúlt než je tá, ku ktorej patríme, ba dokonca aj z iných univerzít v Tampere. Čiže napríklad študent politológie sa kľudne môže zapísať trebárs na kurz strojáriny, ak má záujem. :D Ja tento systém volám štúdium à la švédske stoly: Len si naberte, koľko vám hlava ráči! Nie som si ale istá, či takýto systém funguje na všetkých univerzitách vo Fínsku. Minimálne na technickej univerzite v Tampere majú systém štúdia taký istý.

Niečo ako krúžok tu neexistuje, každý študent si tvorí rozvrh sám. A práve rozvrh je kameňom úrazu. Častokrát sa môže stať, že sa prednášky a semináre z rôznych predmetov časovo prekrývajú. Navyše, predmety nezačínajú v ten istý týždeň a nie sú ani rovnako intenzívne. Napríklad, jeden môj kurz trval od 10.9. – 11.10. a prednášky z neho boli 2x do týždňa. Ďalší trvá od 3.10. – 1.11. a prednášky z neho sú 3x do týždňa. Jedným slovom – chaos. Študenti musia byť dobrými časovými manažérmi. :)