Všetci odišli.

Som tu sama s dušou ťažkou, agresívne expanzívnou. Neviem sa s ňou zmieriť, ani ju prehovoriť, aby bola pokojná.

Myslím na drogy... ako by mi teraz bodli. Ako by mi bolo fajn. Stačilo by niečo malé. Tak na náladu. Jeden telefonát a o 10 minút to mám. Kurvadrát nemôžem!!!! Nie nie nie.

Nemám ani lieky a nikto mi ich ani nepredpíše. Nemám sa čoho chytiť. Žiaden konár, halúzka, slamka, záchranné koleso, malý rukávnik. Ako si pomôžem?! Ha?

Ani nemám chuť sa s niekým stretnúť a vyrozprávať sa. Vtiahnuť niekoho, aby vedel. Aj tak by nepomohol, lebo by nevedel ako.

Môžem si trhať vlasy, grcať až kým zo seba nevygrciam všetku krv, alebo... neviem.