V Poľsku som bol samozrejme viackrát, ale prvý raz som sa tam vydal ako študent. Sám. Trochu vlakom, trochu stopom a najmä – opäť nepripravene, bez skúseností. Pravdupovediac, veľa som toho nevidel a dosť som sa vytrápil, pretože som spal improvizovane po železničných staniciach. V komunistických časoch to nebolo celkom bez rizika nadobudnutia nálepky politicky nevhodného asociálneho a príživníckeho člena inak vyspelej socialistickej spoločnosti. Prešiel som Katovice, kde ma okrem životné prostredie obšťastňujúcich hút upútalo Lodowisko Rondo, (čiže športová hala s klziskom) v ktorej česko-slovenskí hokejisti za účasti Slovákov V. Dzurillu, P. a M. Šťastných a trénera J. Staršieho v roku 1976 získali titul majstrov sveta, Krakov so starobylou Sukiennicou na Rinku glownom a Varšavu, kde vo mne najväčší dojem zanechal Dworzec Warszawa centralna - tamojšia železničná stanica umiestnená v dvoch podlažiach pod zemou. Dojem vo mne zanechala i preto, že sa tam kvôli nepríjemnému prievanu nedalo prespať.
Tým, že som počas týždňového pobytu v Poľsku nespal, resp. spal v pohotovostnej polohe t.j. často obutý, stalo sa mi čosi, čo s odstupom času zostalo v mojej pamäti trvalo zafixované ako najpamätihodnejší zážitok z Poľska. Zážitok, ktorý sa už nestal na poľskom štátnom území, ale v Košiciach na chirurgickom oddelení nemocnice. Nedýchajúca noha v takmer nepretržite obutých teniskách mala svoje limity.
Panarícium.
Dá sa liečiť aj konzervatívne.
Ak máte smolu a platí pravidlo číslo dva: konzervatívne sa nedá - nastupuje chirurgická liečba.
Chirurgická liečba panarícia sa od inkvizičnej stredovekej tortúry líši len tým, že sa dnes nevykonáva v pivničných priestoroch či hladomorniach. A tiež tým, že sa nepostupuje podľa odbornej príručky Jakuba Sprengera: Malleus maleficarum (Kladivo na čarodejnice), čo bola odborná príručka boja proti démonom.
Dnes sa postupuje podľa MUDr. Páleníka CSc. a doc. MUDr. Trhača: Neodkladné chirurgické výkony na distálním konci končetin...
Skrátka nemilosrdne vám necht strhnú.
A to teda svinsky bolí!
Psia krew!
zdroj fotografií:
http://pl.wikipedia.org/wiki/Katowice
http://pl.wikipedia.org/wiki/Warszawa_Centralna
a PF
Komentáre
Pali, tak tú česť, aby mi trhali necht z nohy, som ešte nemala...
Moja spomienka je tiež smutnokrásna.
Išli sme na brigádu s kamarátkou do Varšavy. Spoliehaúc sa na to, že si čosi zarobíme, sme mali v peňaženke len na spiatočný lístok. Z brigády napokon nič nebolo, neviem, z akých dôvodov to padlo. Prespávali sme na internáte, kde sa ma pokúsili zhypnotizovať - a nepodarilo sa, som zlé médium... :-)))
Žili sme na sáčkových polievkach a čaji, čo nám občas kamaráti kúpili. V deň odchodu sme prišli asi o dve hodiny skôr na železničnú stanicu. Bola tam akási cigánka, stále sa núkala, že nám vyveští. Čo by náš človiečik nespravil, aby zahnal dlhú chvílu? Súhlasili sme. Vytiahla starú ošúchanú Bibliu (v tých časoch!!!) a dala do nej desať zlotých. Vraj len tak tá múdra kniha prehovorí... Otvorila, vybrala zloté, strčila si ich do vrecka a čítala. Najprv začala veštiť kamarátke - ako inak, samé dobré veci. Potom som prišla na rad ja. Tu milá cigánečka povedala, že desať zlotých sa už vyčerpalo a treba vložiť do knihy iný peniaz. Svätosväte sľubovala, že to bude len na chvíľu. Tak sme jej dali to posledné, čo bolo na spiatočný lístok. Vložila bankovku do Biblie, potom ju prevrátila (a spolu s Bibliou aj oči) a zadivene povedala:
,,Kúzlo... Peňazí niet..."
Hneď sa aj pratala preč... Snažili sme sa ju zadržať, ale ako by sme si mohli dať rady - dve tenké, sotva päťdesiat kilové dievčatá - so stodvadsať kilovou babou?
Pomohol nám policajt, čo stál neďaleko. Už ju poznal, zrejme podobným spôsobom obrala o peniažky nejedného cestujúceho. Lapil ju - rovno do želiezok. Musela nám zloté vrátiť a my sme mohli cestovať domov ...
Rozpravkarka.
Pali, kdeže lepšia, len iná... A blog bez Teba by bol smutný!
Mne sa páči, že vieš aj v tých najjednoduchších veciach nájsť pôvab a čosi zaujímavé. To je naozajstný kumšt!
Palli..zabudni na neistotu..si iny..tvoje cestopisy nemaju chybu..
ja som tiež začala hrať country..a už nemam tolko posluchačov,ako som mala..ale..nevzdam to..pretože country sa mi zamilovalo..)))
takže..hlavu hore..a hor sa do písania..aj keby to čitalo čo len 50 ludi..)))
pridavam sa k dievcatam:))
a s nazvami ma Ellie pravdu, hod nieco bombasticke, napr. trhanie nechtu
pekná spomienka teda