Teta Hana miluje višne v čokoláde.
A na to malý štamperlík rumu. Na každú višňu jeden.
A višní zvládne jéééje! Ona v podstate musí; niekto má tú povinnosť zhodnocovať investície vrazené do višňového sadu. Niekto kúpi dom, niekto zdedí byt, iný kus poľa a čo s ním, že? Najlepšie je vysadiť stromy a keďže bola tetka vždy celá preč z ruskej literatúry, voľba padla na višne.
Škoda že rum tiež nejde nejakým podobným spôsobom pestovať, fľašovníky ešte žiaden šľachtitel nenaklonoval. Človek však musí vždy dúfať, dnešná veda je nevypočítateľná.
Teta tiež každú zimu pletie nekonečne dlhé šály zo zvyškov vlny, ktoré si nosí vždy v lete domov odkiaľkoľvek, kam len ide, ak niekam náhodou vôbec ide a k tomu rukavice a ponožky, často i pravé úplne odlišné od ľavých a ľavé od pravých celej našej milujúcej rozvetvenej rodine.
Už roky nosím červený palčiak a zelenú prstovku a k tomu bieločiernu čapicu s modrou bambuľou, motkajúc sa ovinutá v hadovi všetkých možných farieb okolo krku.
Hlavne, že na kožu nepríde zima.
To je hlavné.
A teta má radosť.
Ono má vôbec zo všetkého radosť.
V lete behá po záhrade, na hlave obrovský slamený klobúk, v jednej ruke hrabličky, takmer detské a v druhej ruke drobnú kanvu na polievanie, do ktorej sa dá vody vždy len tak pod jednu kvetinku a dosť.
Každý raz si ju potom ide k studni do vedra naplniť a drobnými krôčikmi cupoce späť k ďalšej bylinke, k ďalšiemu záhonu. Takto dokáže tráviť celé dni, týždne, roky.
Až raz, v lete to bolo, zostala záhrada prázdna. Teda kvety v nej boli, len teta nedorazila.
Poštár, zvyknutý na dlhoročné rituály už pri príchode k bránke zaregistroval, že nie je niečo v poriadku a keď ani po treťom zavolaní nepricupitala tetka k bránke, tasil pohotovo telefón a volal stodvanástku; po krátkom vysvetľovaní nevysvetliteľného sa však trochu upokojil, porozmýšľal, telefón zbalil, zobral bicykel a odfujazdil k miestnemu hasičskému zboru.
Jasné, volať na stodvanástku, že sa niečo stalo ani neviem čo nejakej zrejme šibnutej tetke, je dosť nedôveryhodné. Obzvlášť ak jediným dôvodom je, že nik na zavolanie neprišiel.
Cudzí nepoznajú miestne zvyky.
Cudzí si zvyčajne nevšímajú žiadne cudzie zvyky .
Cudzí si zvyčajne nevšímajú žiadne cudzie zvyky .
Však ani náčelník Prehorlec sa nemal veľmi k činu a po nahlásení udalosti si v pokoji z chladničky vytiahol pivo, otvoril si ho a veľkým dúškom zapil klobásku, ktorou si práve pchal okrúhle brucho.
- Takže vy hovoríte, že sa stalo nešťastie? A ako ste na to prišli? – zajedajúc každé slovo lačným pohľadom na kolieska nakrájané na drevenej doske, na ktorých sa s tichým bzučaním pásla mucha.
- No tetka Hana nie je na záhrade.
- No a?
- No ale ona býva vždy na záhrade?
- No možno potrebovala na záchod, alebo pre chlieb.
- Nie, nie, o tejto hodine býva na záhrade vždy! Po chlieb chodí po obede.
- A čo akože mám ja teraz urobiť? – už trochu nahnevane vrčí Prehorlec vidiac, že asi fakt v pokoji nedoraňajkuje.
- Nebolo by možné sa tam ísť pozrieť? Aspoň pre istotu. To viete, stará dáma, možno tam niekde leží a potrebuje pomoc a nikto jej pomoc neposkytne keďže je tam sama; a tak aby tam nebola sama ...
- Chlape, vy nemáte všetkých pokope, že? – točil si tučným prstom na čele a pomaly až takmer s hrozivým vlnením vstával až poštár cúvol o dva kroky. O tri nemohol, zastavili ho dvere. – Tak dobre, ale nemienim tomu venovať viacej ako pol hodiny. Kam sa zasa teperíš? Sadaj sem, snáď si nemyslíš, že pôjdem na bicykli! – hromžil nasadajúc do cisternového auta, prezrádzajúc, že telo, ktorého je majiteľom, už dávno nevidelo niečo ako pohyb a ani sa o nič podobné nemieni pokúšať. Do menšieho auta by sa sotva nasúkal. – Nepútaj sa! Už keď my zhavarujeme, nebude kto by nás chodil zachraňovať, tak ti to moc nepomôže.
Zapnúc húkačku vyrazil z polootvorených vrát uraziac ich spodnú časť a ani sa neohliadajúc po zmätene poletujúcich troskách vyrazil vpred akoby horelo pol dediny smerom vpred. Poštár s výrazom odsúdenca na smrť prikovaním len neveriacky krútil hlavou a držal sa uška nad dverami až mal hánky ako papier.
Domy sa míňali, ľudia s piskotom a vrieskaním uskakovali z chodníka do priechodov domov; to ako Prehorlec vyberajúc zákruty využíval i chodník, či trávniky pred domami ignoroval cestu mysliac len urputne na svoj hlad i na klobásu voľne ležiacu na pracovnom stole v ohlasovni. Ten nenažraný Kladivo príde do práce už o pár minút, ak to tam nájde, nenechá mu ani kus črievka. Čert aby vzal tetku i s poštárom i s ...
Vyberajúc poslednú zákrutu tesne pred školou zachádzajúc popri starom gaštane do Višňovej ulice zrazu poštár zbadal starú známu kvetovanú čiapku tety Hany ako sa šúra s drobným hopkaním cez cestu smerom k svojej bránke.
A sakra, dnes bol výpredaj vlny v obchoďáku!
Gumy škrípajúc po takmer rovnom asfalte nevybrali výmoľ u cesty a plot ako tenkú blanku prerazil chladič, z ktorého sa dala striekať horúca voda na všetky strany. Cisterna ako vesmírna loď preskočila nízky múrik a skončila zhrnúc obsah drobných záhonov až k studni syčiac a škrípuc ponorená v blate, s prasknutými pneumatikami. Len maják pomaly a nepravidelne blikal pod rozlomeným telom starej višne tróniacej u steny malého domčeka.
- Hej poštár, - ozvalo sa z trosiek sa po krátkej chvíli. - Žiješ?
- Neviem, ale myslím, že hej. Je hlina hnedá?
- Asi hej, i keď ja mám asi zelenú. Aha, to nie je hlina!
- Hej vy dvaja chumaji? Čo mi to tu stvárate? – ozval sa zrazu jačavý hlas tetky takmer preskakujúc z oktávy do oktávy ako hlas napajedeného drozda. – Čo si vy myslíte, že robíte? Môj dvor nie je parkovisko!
- Ale teta, - habkal poštár vypľúvajúc medzi jednotlivými slovami hlinu a stonky kvietkov, - som myslel, že sa niečo stalo a tak som ...
- Ešte sa len stane, ak to tu nedáte do poriadku, - šermovala s výrazom nazúreného buldoga novými pletacími ihlicami a nebezpečne sa približovala.
Človek by čakal že Prehorlec sa postaví a svojou ozrutnou postavou urobí poriadok a koniec tomuto blížiacemu sa kvíleniu, ten však len sedel a civel.
- Heej, Jozefe, urob niečo, než nás prekole!
- Len nech si! Kladivo i tak práve dorazil do služobne. A mám po klobáske ...
Komentáre
višne v čokoláde mám rada aj ja,
a inak Prehorlec bol prehorlivo milý, jednu višňu v čokoláde by som mu ponúkla :-)))) O_ô
Ujo T hlási,že on rád všetko,čo je v alkohole namočené
Dere len ešte netuším, či ho nechám prežiť útok tety Hany
Ujo T, ako som už povedala viacejkrát, to má dobre zariadené :)))
prihováram sa za dobrú náladu
v tomto hice by to poldeci bol pre mňa zabijak ...
ale tak dobre no ...
a jeeejej..
dam rum:)
jéj, dokonca i teta hana prišla :) sice ne origoš, ale coš :)
som origos:-)
a ani visne v cokolade nemusim, to radsej oriesky:))
visne v rume by boli óllrajt:))
Petula...
Peťula,
ja teda neviem, či je hladný hasič práve to pravé
jasne hanka, tomu verím, že si origoš, ale táto je iný origoš :)