Lietanie je niečo úžasné. Možno väčšina z Vás nemá tento názor (najmä vďaka Leteckým katastrofám), ale ja som jednou z leteckých fanatikov, ktorí celé dni sedia za počítačom a nasávajú fakty o lietadlách, letiskách, leteckých spoločnostiach.

Tí, ktorí ste už leteli isto poznáte ten pocit, keď lietadlo doroluje na runway, všetko na okamih stíchne a vzápätí sa v celej kabíne rozozvučí hukot motorov idúcich na plné "pecky." O pár sekúnd sa už človek pozerá na svet z vtáčej perspektívy, vidiac inak obrovské domy ako drobné štvorčeky porozsievané po širokom okolí a husté lesy ako mäkké zelené koberčeky. Prejde cez vrstvu snehobielych barančekov, trocha to s ním zatrasie a zrazu sa ocitne na konci sveta - nepochybne. Môžete sa pozrieť naľavo, napravo, hore, dole, všade však nájdete len čistú, modrú oblohu. 

Letela som niekoľkokrát a vždy som si to užívala rovnako - akoby to bol môj posledný let. A možno práve ten, ktorý som absolvovala len nedávno bol posledným. Možno to bude ten ďalší. Ale keďže to nikdy nemôžem vedieť, vždy sa snažím vryť si do pamäti každý kúsok oblohy, ktorý precestujem, každý oblak, cez ktorý preletím, každý východ Slnka, ktorý vidím z výšky 10 000 metrov nad zemou.

Milujem ten pocit jedinečnosti. Cítim sa, akoby to všetko sa dialo len a len kvôli mne. Vtedy mi absolútne nevadí hluk motorov, vtedy úplne zabudnem na strach z výšok a na každú epizódu Leteckých katastrof či Sekúnd pred katastrofou, ktorú som kedy videla. Netrápia ma štatistiky nehodovosti Airbusu, na ktorom letím, ani hodnotenia aerolíniek. Pristaneme? Pristaneme. Možno s nami medzitým turbulencia hodí o 1000 stôp nadol, možno medzitým piloti stratia kontrolu nad lietadlom a spadneme do oceána. Ale ešte stále tu je percentuálne dosť vysoká šanca, že bez problémov pristaneme a ja opäť vkročím do kokpitu , aby som mohla zdieľať svoj zážitok s pilotmi a poďakovať im za ďalší šťastný let.

Dúfam, že čoskoro prestane pršať, aby som mohla znova pozorovať niekoľkotonové stroje vznášajúce sa tisíce metrov nad zemou. Je to síce neporovnateľný pocit , byť v lietadle alebo len nejaké pozorovať (a závidieť desiatkam alebo stovkám ľudí v ňom) , ale ešte stále to je lepšie ako nadávať, ktoré aerolinky majú najnepohodlnejšie sedadlá, ktorá letecká katastrofa bola najhoršia a na ktorom letisku bol najneochotnejší personál.