Prednedávnom som si konečne priznala, že moja váha sa za posledné tri roky naozaj prudko zvýšila. Teraz mám 20, takže týmto tempom kým skončím školu, budem na hranici ťažkej obezity. A pritom, ako väčšina ľudí, veľmi dobre viem, ako sa tomuto osudu vyhnúť.

Existuje niekoľko overených spôsobov, ako "napraviť" svoju váhu. Najpohodlnejšou prirodzenou cestou je diéta. Či už ide o klasické redukčné diéty založené na myšlienke "Nežer toľko!" alebo kombinácie potravín, ktoré majú zaplniť žalúdok a pritom dodať minimum energie. Čím väčší rozdiel medzi príjmom a výdajom vytvoríte, tým väčší úspech dosiahnete.

Na opačnom konci rovnice príjem výdaj je cvičenie. Nie je také efektívne, pretože väčšina energie v našom tele padne aj tak na to, aby sme žili a dýchali. Ale o tom viac neskôr. Pohyb je na druhej strane ale omnoho zdravší a má dlhodobejší účinok. Cvičenie nielenže zvyšuje podiel svalovej hmoty, ale zároveň  v mnohých ľuďoch vytvára akýsi návyk, pomaly až závislosť.

O čosi radikálnejšou verziou diéty je detoxikácia. Ideou je v rôznych variantách to isté, odstrániť z tela všetky toxíny, ktoré sa nám tam za dlhé roky usadili, v lepšom prípade aj doplniť chýbajúce vitamíny. Ľahšou formou detoxikácie je prudká zmena stravy na, ako ju rada nazývam, až príliš zdravú. Denne sa ládujete zeleninou a ovocím, častokrát druhmi, ktoré bežne zďaleka obchádzate. Vypijete množstvá vody, odľahčíte žalúdok a ľadviny, prečistíte pečeň.

Ťažšou formou je hladovka alebo aj vodná diéta. Nejaký obmedzený čas vôbec nič nejete, len pijete. Častokrát sa pridáva malé množstvo povolených výživových doplnkov alebo čajov. V konečnom dôsledku ale stále ide o to, že neprijímate žiadnu energiu a telo pojedá samé seba.

Najväčším rizikom radikálneho chudnutia je práve jeho rýchlosť. Vaše telo totiž nespaľuje len tuk, ale aj svalstvo a ostatné tkanivo viac-menej rovnomerne. Ale o tom te sa už určite dočítali všade možne.

Všeobecne najuznávanejší spôsob nápravy váhy ale spočíva v tom, že skrátka obetujeme kus svojho pohodlia a začneme žiť zdravo. Na otázku, čo to v konečnom dôsledku znamená, neexistuje jasná odpoveď. Najznámejšie teórie si môžme spomenúť neskôr, zatiaľ  sa Vás pokúsim uspokojiť tým, že existujú dve základné cesty. Rýchla a pomalá.

Pri rýchlej ceste väčšinou skočíme rovno do zdravej stravy. Zo dňa na deň. Často sa ponúka návod najskôr prejsť detoxikáciou zostavenou špeciálne pre danú teóriu zdravej stravy, potom trošku povoliť a držať sa stravovacieho modelu po zbytok života.

Pomalšia forma ponúka opačný postup. Miesto uvoľňovania pravidiel pravidlá postupne pridávame. Práve tento model ja osobne podporujem najviac a preto sa cez neho chcem v najbližších dvoch mesiacoch prehrýzť.

Pustime sa teda do prvej lekcie.

---

To čo nás pri priberaní trápi najviac, je nadbytok energie v jedle oproti tomu, čo naše telo skutočne potrebuje. Preto sa postupne pozrieme na to, ako energia putuje naším telom.

V prvom rade musíme jedlo zjesť, stráviť a nakoniec sa energia buď spáli, alebo uloží. Práve ukladanie je tá časť, čo nás dnes zaujíma.

Prvé miesto, kadiaľ energia vo forma glukózy a fruktózy putuje, je naša krv. Takzvaný krvný cukor je hlavným zdrojom energie pre mozog. Všetky ostatné bunky potrebujú na to, aby mohli energiu, konkrétne glukózu, využiť, pomoc inzulínu. Ten sa vyplavuje akonáhle hladina cukru v krvi dosiahne určitú hodnotu. Časť bunky zvaná mitochondrie rozbije cukor na vodu a oxid uhličitý a uvoľnenú energiu uloží si ju do molekuly ATP. O tomto jave sa viac pobavíme neskôr.

Cukor, ktorému sa miesto v bunke neujde, pretože jej ATP batérie sú plne nabité, sa dostáva do pečene. Tu sa jednotlivé molekuly cukru spoja do väčšej molekuly glykogénu, ktorá sa uloží na neskoršie použitie. Aj tento sklad má však svoje limity a zvyšný cukor sa premieňa na tuk.

Ten sa môže ukladať ako podkožný alebo ako vnútorný tuk. Podkožný tuk je ten menej škodlivý, viditelnejší a ukladá sa prednostne. Čerpanie energie má prioritu rovnakú ako ukladanie. Najskôr čerpáme ATP, potom glykogén a tuk až v poslednom rade.

V skutočnosti je to ešte o trošku zložitejšie, ale z tohto základného princípu vyplýva, že spaľovanie samotného tuku je pomerne zložité a telo musí spáliť všetky zásoby, kým začne pracovať na našej postave. Kľúčom je ale známy fakt, že musíme donútiť naše telo spaľovať zásoby.

---

Aby sa človek mohol stravovať podľa svojich potrieb, musí najskôr pochopiť kde robí chybu, aby ju mohol odstrániť. Najlepšiu predstavu o svojich vlastných prehreškoch získate, ak si v najbližšom týždni vyberiete dva dni a počas nich si spíšete, čo ste zjedli. O týždeň v ďalšom dieli Vám na svojom vzorovom jedálničku priblížim Ďalšie princípy stravovania.