Slovenská osvietenská a klasicistická literatúra (1780 - 1830) Od roku 1780 sa na Slovensku začína formovať hnutie – mladá slovenská inteligencia, ktorá bojuje za moderný slovenský národ, jazyk, slobody a práva Slovákov > Slovenské národné obrodenie. Tieto snahy vrcholia u Štúra a jeho nástupcov. Jednou zo snáh bolo aj osamostatnenie Slovenska, žiadali aby sa slovenčina mohla stať úradným aj vyučovacím jazykom, autonómiu, miesta v uhorskom sneme, povolenie na zakladanie slovenských spolkov a inštitúcií. Vzorovým obdobím bolo obdobie Veľkej Moravy. Poukazovali, že Slováci sú nevzdelaní. 1. fáza slovenského národného obrodenia 1780 – 1820 > panovníkom sa stáva Jozef II. – prijal množstvo reforiem a zmien, ktoré umožňovali aj Slovákom formovať sa ako národ, roku 1781 prijíma Tolerančný patent (zrovnoprávnil náboženstvá), v roku 1785 ruší nevoľníctvo, dekrét o pestovaní materinských jazykov – všetkým malým národom v Uhorsku dal právo používať materinský jazyk v ľudových školách, reformuje cirkev – kritizoval ju za to, že bohatne a využíva svoj vplyv, zakladá generálne semináre – výchova kňazov zobraná cirkvi a daná štátu, jeden bol na Bratislavskom hrade – začína sa formovať skupina kňazov, jazykovedcov – Jozef Ignác Bajza (vytvára prvý jazykovú normu, vychádzala zo západoslovenského ľudového dialektu – ľudia ho neprijali), Anton Bernolák - ako prvý uzákoňuje slovenčinu = 1787, vytvoril spisovnú slovenčinu na základe nárečia z okolia Trnavy, bol to jazyk vzdelancov Trnavskej univerzity, tento jazyk doplnil aj znakmi zo stredoslovenskej oblasti. Prijala ho len inteligencia, nedostal sa medzi roľníkov, sedliakov,… Znaky bernolákovej slovenčiny: „píš ako počuješ“ – všetky mäkkosti sa označovali (ďe, ťe, ňe, ľe); len „i“; podstatné mená s veľkým začiatočným písmenom; namiesto „v“ > „w“, dvojhlásky „ja, je, ju, uo“, namiesto „q“ > „kw“, namiesto „x“ > „ks“. Prvý kultúrny spolok na Slovensku, v ktorom sa bernolákovský skupina združovala: 1792 – Slovenské učené tovarišstvo. Predsedom bol Anton Bernolák, tajomníkom a pokladníkom Juraj Fándly. Vzniklo v Trnave, ale pobočky malo po celom Slovensku (Nitra, Banská Bystrica), ale aj vo Viedni a Ostrihome. Malo okolo 450 členov, väčšinou katolícky duchovný, biskupi, úradníci ale aj podnikatelia. Mali propagovať bernolákovu slovenčinu, upevňovať v ľuďoch národné vedomie – vydávali knihy, noviny a časopisy v bernolákovčine. Ich aktivity utlmujú okolité udalosti. Popri katolíkov sa formovali aj evanjelici. Propagovali používanie biblickej češtiny, spolupracovali s českým národným hnutím, najmä s Jozefom Dobrovským. Vedúcimi predstaviteľmi evanjelického prúdu boli Juraj Rybaj, Ondrej Plachý, Juraj Palkovič a Bohuslav Tablici. Najznámejším spolkom evanjelických vzdelancov bol Slovanská spoločnosť, založený bol v Banskej Bystrici, kvôli nedostatku financií zaniká. Vzniká aj Učená spoločnosť banského okolia. 2. fáza slovenského národného obrodenia 1820 – 1835 > vzdelanci, ktorí pôsobili v tomto období propagovali myšlienku všeslovanskej vzájomnosti = budúcnosť videli v spojení všetkých slovanských národov pod jedným štátom – Ruskom (obrana pred pomaďarčovaním). Na čele hnutia je spisovateľ Ján Kollár – nebol za to, aby sa slovenčina odtrhla od češtiny, bol zástancom slovakizovanej češtiny. Takúto koncepciu zastával aj Pavol Jozef Šafárik. Kollár slovenčinu neuznával ako plnohodnotný jazyk, uznával len štyri slovanské jazyky: slovakizovanú češtinu, ruštinu, srbochorváčtinu, poľštinu. Túto koncepciu rozvíja vo svojom diele „O literárnej vzájomnosti“. V tomto období vzniká „spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej“. Vznik tohto spolku znamenal zblíženie evanjelických aj katolíckych vzdelancov. Predsedom bol Ján Kollár. Na konci tohto obdobia sa začína rozmáhať divadelníctvo, vzniká prvé slovenské ochotnícke divadlo – 1830 Liptovský Sv. Mikuláš, zakladá ho Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Priekupníkom drámy na Slovensku bol Ján Chalupka. 3. fáza slovenského národného obrodenia > romantizmus 4. fáza slovenského národného obrodenia > 1. slovenský politický program