Rozmýšľam. Môžem povedať, že svojím vekom nie som úplne dospelý, teda na tej najdospelejšej úrovni, ak také slovo vôbec existuje, tak teda povedzme, že stále spoznávam svet. No tiež nemám už dávno 14, kedy by som si prechádzal tými prvými pubertálnymi zážitkami, teraz sa dokážem na veci dívať z trocha iného hľadiska ako vtedy. Moja učiteľka slovenčiny z gymnázia by ani ďalej nečítala, keby som použil nejakú otrepanú frázu ako? "Čo je život? Päť písmen...", ale musím sa nejako dostať k mojej myšlienke, snáď by to pochopila, takže život nám stále podkladá pod nohy nejaké nástrahy. Keď si tak prechádzame týmito nástrahami, časom vždy prídeme nato, prečo sa daná vec stala a že tento fakt nám v živote pomohol, dokážeme sa z chyby poučiť, pomôže nám to dospieť. Človek sa dokáže pripraviť do budúcna a takú chybu už nezopakovať, stane sa silnejším. Ale čo ak si od života niečo prajete, snívate o TOM( budem tento sen nazývať "TO"), kráčate si po svete a premýšľate kedy TO už získam a či TO vôbec niekedy dosiahnem. No a život Vám TO vysnívané dá, v tom momente začnete cítiť, že teraz Vám už nič nechýba, samozrejme ak nemáte 15 a prvýkrát sa zaľúbite, to nieje to, načo narážam. Poznám ten pocit, keď dosiahnete TO po čom celý čas snívate. Zobúdzať sa s pocitom, že každý deň si žijete svoj sen. Neznamená to, že už nemáte žiadne problémy, ale viete, že ak nejaký problém príde máte motiváciu daný problém vyriešiť, veď žijem si svoj sen, nenechám si to teraz predsa pokaziť. Príde však moment, keď o TO vysnívané prídete, neviete tomu zabrániť. Dobre možno si priznáte, že ste v niečom spravili chybu, v tej chvíli sa cítite zlomený, zlomený z toho že ste si to sami pokazili, alebo vás TO možno prestalo baviť, lebo ste TO prežívali až príliš intenzívne a nadšenie vyprchalo. Ale čo ak ste nespravili nič zlé, čo ak vo vás nič nevyprchalo, a TO dané sa nepokazilo, nevysušilo, nestratilo, po prípade vás neprestalo priťahovať? A vy o TO prídete. Možno si poviete, že časom prídete nato, prečo to tak bolo, čo ste spravili zle. Človek sa ocitne v tej situácii a pocit upokojenia, ako som ho tu pred chvíľou opisoval, nepríde, nevidí chybu, nevidí ponaučenie. Pýta sa sám seba: "Prečo tento fakt vošiel do môjho života a ja si nemám z tejto straty zobrať aké ponaučenie?". Človek nato dokáže časom prísť, dokáže sa z problému , hmm nazvime to, "vyspať", ale teraz nie. Aký má význam prejsť si trápením, z ktorého si ani po čase nemôžete zobrať ponaučenie alebo chybu, ktorú už nezopakujete? Dajú sa v tom nájsť dve východiska, buď mi život dal ešte nejaký čas dospieť, aby som si TO zaslúžil a aby si TO zaslúžilo mňa alebo to ešte nebolo TO úplne dokonalé, čo pre mňa život chystá, že tam stále na mňa ešte čaká niečo väčšie, silnejšie, nejaké to vygradované prianie. Je to vôbec možné? Vysnívať si niečo, prísť o to a dostať ešte viac?