Veľmi rád trávim svoj drahocenný čas na webe. Samozrejme, že nesedím a neluxujem dáke stránky, kde nie je nič. Rád kecám. Myslím si, že web zverejňovať nemusím. Nick som si dokonca vymyslel sám a heslo som si konečne zapamätal. Tvárim sa, že nick mám len jeden ale jeden je vždy málo, že? :oD Spoznávam nových ľudí a zisťujem čo spôsobuje slovo „anonymita“. Neviem či ste niekedy kecali, ale zamyslite sa, akú veľkú voľnosť ste mali keď píšete pod prezývkou a akoby to vyzeralo keby ste tomu človekovi pozerali do očí. ;o)

            A teraz to moje. Lúštil som ľudí a moje heslo je: „Píšem to, čo by som ti povedal aj keby si tu stál/a“. Natrafil som na pár skvelých ľudí. Ak nerátam tých, ktorých mam ako ozajstných priateľov, s ktorými trávim čas a míňam peniaze na opiáty. Myslím si, že servery a portály, ak to a to nie je to isté a sú to navzájom len synonymá, sú plné škaredých a nevhodných veci ktoré ja nazývam: Pičoviny o Pičiach!

            Prvý človek ktorý sa mi odvážil napísať. Po polhodine som zistil, že to je úbohé dievča, ktorú nechce 18-ročný chalan, pretože ona má len 13! Môj výraz na tvári nadobudol úžasný smer v prechode mojich myšlienok a ja som si povedal, že som pako a stále som rozmýšľal čo jej mám napísať. Zobral som odpoveď a musel som písať to čo by som jej nikdy nepovedal, pretože by som sa smial jak malé prasa na elektrošokoch. Začal som písať:

-         no neviem ako ty, ale dal by som tomu cas – a jeb! Zas som sa smial.

-         lenze ja ho milujem – odpísala a ja som už nevedel čo ďalej.

Hneď som to zatvoril a na oznamovaciu tabuľu som napísal heslo: „Hľadám seberovného partnera na obkecanie...“

        Trochu som si neuvedomil bontón charakteru hesla a prvá správa bola že:

-         uz tecem a neviem co s tym mam robit

Ja som bol v šoku. Ja malé decko ktoré ani nevie čo to je správny menštruačný cyklus, mám odpísať na niečo, čo ma v škole neučili. Ubezpečujem, že moja teória je na bode 100 z 99, takže som sa nasral a odpísal:

-         Whirpulku som vyhodil cca mesiac dozadu... ak chces poslem ti stary manual na zmykanie prebytocnej vody! – odpísal som a čakal.

-         s detmi sa nebavim a na foto vyzeras ako to co so mna tece - mal som pocit, že to myslela ako urážku ale, odbil som sa:

-         moja! zato ze tebe nefunguje tesnenie na diere sa stazuj mechanikovi! a moj sycht? viem podoba sa na tvoju rit! maj sa! – a už som neodpísal.

Pracovné okno som si stiahol dole na pracovnú lištu a radšej som sa venoval ľudom na ICQ. Zakecal som sa so svojimi bývalými spolužiakmi, ktorí ma snažili dostať do očného kontaktu, pretože mi neverili, že som si už aj vypil. (pred nimi som nepil :oD)

-         pod s nami von. dnes ideme do relaxu. ide aj lucia ktoru sme nevideli od konca roka. – napísal mi jeden kamoš s ktorým som sedával a vždy všetko vedel a nedával len tak často opisovať. Len mne!

-         peto fakt sa mi nechce... konecne som doma sam ak neratam doma svoju „veducu“ a chcem si oddychnut po celom tyzdni – opísal som a v tom ďalšie „oou“. Bola to práve Lucka

-         ak nepojdes nejdem ani ja! premysli si to lebo vsetci ta pojdu najst a zabit – napísala mi Lucka.

-         luli ale ja fakt dnes nemam na to naladu a zas im nekaz naladu ok?

-         a ty im mozes kazit naladu? nevideli ta skoro 2r

-         noa? ani teba!

-         tak podme!

-         neodbitelna? – spýtal som sa.

-         mal si pocit ze ked mi dal ucitel za dva ze som si ju nevydobila aj ked som nic nevedela?

-         vobec si sa potom nezmenila... – usmial som sa a čakal som. Ďalšie oou od Peta.

-         preboha sak mas este sobotu a nedelu! a budes s nami. prosim potrebujeme niekoko kto nam zas povie daco kde nam zabehne vino do nosa – odpísal Peto a oou od Lucky. Odpisoval som rovno Petovi.

-         vy ste sa dnes dohodli vsetci na mne a lule? ta mi zas pise ze ma zabijete lebo kvoli mne nepojde ona

-         sice o tej vrazde nic este neviem ale ak to napisala ona, podoba sa to na nu. vzdy bola mrcha :) – prečítal som si a pokračoval som u Lucie.  

-         no to mas pravdu ze nie! ale nekaz nam srandu. vzdy si sa nejako odbil ale dnes nie. prosiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim ;) – napísala mi Lucia a ja som si premyslel, čo sa stane ak pôjdem a čo sa vlastne stane ak nepôjdem....dal som si čas s tým, že som radšej odpísal Petovi, ale ani tam sa to nejako nejavilo na odpoveď.

-         no ked si to tak zoberem, tak zas nic nestratim ale neslubujem este nic. idem ocekovat kolko vyzeliem od mojej domacej banky... – a zase oou od Luli.

-         ja cakaaaam... mna sa nezbaviiis... som predsa mrcha nie?... halooooo...kto taaam.. :D – konečne ma to donútilo povedať ÁNO. To s tými financiami som sa snažil získať čas. Odpísal som aj Peťovi aj Lule:

-         OK! mate co chcete a IDEM a dobrovolne :DDD

Ďalej čo písali ani netuším ale jedno viem. Lula mi napísala, že za to že idem mi zaplatí jedno kolo, ale samozrejme že som jej to nedovolil a garde sa obrátilo. Však som „gantlman“. Začal som sa obliekať a behom piatich minút som mal na ICQ všetkých tých ktorí IDU. Všetko sa črtalo tipu: „Mňa asi jebne, ja sa musím aj osprchovať keď ideš!“ Alebo: „Konečne ťa uvidím najebaného“. Síce som nevedel, či odo mňa očakávajú, že sa opijem jak doga, ale dnes som si tam obojok nebral. Hodil som sa do svojho štýlu rockera a vypol počítač. Zabudol som na okno s „kecaním“, kde mi blikala správa: