Mesto Derry si na severozápade Severného Írska nesie rovnako bohatú vojnovú históriu ako Belfast. Možno i trochu smutnejšiu, a možno práve preto sa toto malebné mestečko stalo svetznámym. Bloody Sunday sa odohrala práve tu. Mierový pochod z roku 1972 skončil krvavým masakrom, kedy Britské vojsko na mieste o život pripravilo asi 13 neozbrojených demonštrantov, štrnásť ďalších bolo smrteľne zranených. Napätá situácia, zadržiavanie írskych civilistov, centralizácia a maskovanie krviprelievania v médiách, to všetko vrcholí dvoma hladovkovými štrajkami väzňov po roku 1981. Obeta a víťazstvo sú v súčasnosti odmenené pretrvávajúcim napätím pozdĺž plotu oddeľujúceho katolíkov a protestantov.

História Derry je unikátne zobrazená v nástenných maľbách, tzv. murals.

Boje medzi civilistami a centralistami, alebo republikánmi a unionistami, veľmi pripomínajú Pražské udalosti spred 89teho. Videozáznam v múzeu ukazuje civilistov s kameňmi, útočiacich na britskú políciu. Situácia pripomína hru. A človek pripomína jedinca, ktorý radšej obetuje život akoby sa zmieril s útlakom.

Asi aj preto je Írom tak blízky nespočetnekrát zatracovaný i milovaný Che Guevara. Akosi si ho tu vážia. A ja preto, a možno aj kôli nedostatčným vedomostiam, nebudem ani objektívna ani sublektívna, a dokonca ani neutrálna.

Prevratný nápis "Práve vstupujete do slobodného mesta Derry" sa revolucionárom podarilo zachovať aj napriek tomu, že dom na ktorom stál zbúrali, a okolo vybudovali hlavný ťah cez mesto.

 Pamätník obetiam štrajku nesie motto: "Naša pomsta bude smiechom našich detí"

A čo dnes? Pri pive stretám unionistov, ktorí vedia veľa, no neakceptujú frázu I ´m grant, ak ponúkajú dalsí pohár wiskey. A potom pri prechádzke mestom IRA veterán na konci výkladu spomenie, že spravodlivosť by si želala, aby Margatet Thatcherová zomrela pomalou agonickou smrťou. Viac neviem.