Na úvod by som rád dodal dva body. Za prvé nie som právnik a doteraz nemám jasno v tom, či výsledky referenda, ktoré sa uskutoční 18.9.2010 budú záväzné, alebo budú mať formu odporúčania. Za druhé - pri bavení sa o politike sa snažím zaujať objektívny postoj, čo je zároveň dôvodom, prečo neuvediem svoju politickú orientáciu (popravde, som na Slovensku dezorientovaný).

Moje okolie tvoria ľudia rôznej vekovej kategórie, ale aj rôznej politickej orientácie. Keďže som človek zvedavý, rád si vypočujem názor z oboch strán, respektíve, aby som bol plne korektný, zo všetkých strán, smerov a politický prúdov, ktoré na Slovensku máme (lebo nič nie je čiernobiele).


Sulíkovo zlyhanie
Richard Sulík sa mi v čase, kedy sa spopularizoval založením strany Sloboda a Solidarita, celkom pozdával. Bola to akási prvá fialka, strana, ktorá jasne deklarovala politickú slušnosť a historickú nezaťaženosť svojich členov. Richard sa veľa krát na svojom blogu pustil do veľmi podrobnej analýzy rôznych prešľapov bývalej garnitúry, či iných politicko-spoločenských problémov, pričom svoju analýzu vždy obhájil. Hoci som mu nedôveroval (to sa nedá žiadnemu politikovi na Slovensku) a nevolil som ani jeho stranu, fandil som mu. Strana Sloboda a Solidarita potom ponúkla verejnosti aj ďalších odborníkov.  Richard sa pustil do referenda, ktorého vecná stránka bola mimoriadne zaujímavá a lákavá pre všetkých občanov bez ohľadu na politickú orientáciu. Bol som presvedčený, že ak sa niekedy takéto referendum zrealizuje, určite sa zúčastním. Neveril som však, vzhľadom na vtedajšie preferencie strany a taktiež na moju počiatočnú nedôverčivosť, že k tomu dôjde.  Richard sa však ukázal ako odborník a spopularizoval masy a skutočne sa podarilo vyzbierať dostatok podpisov pre otvorenie tejto otázky.  Nápad spojiť referendum s komunálnymi voľbami bol ešte geniálnejší. Referendum navyše splnilo aj svoj vedľajší (alebo žeby hlavný?) účel a Richardovi spravilo takú politickú kampaň, že sa dostal nielen do parlamentu, ale aj do vlády. Napriek tomu, že mal Richard relatívne slušnú dôveru a istý potenciál aj u elektorátu dnešnej opozície, zlyhal.

Politické burantstvo, zníženie kultúrnej úrovne parlamentu a nedostatok sebareflexie (napriek tomu, že zlé načasovanie referenda bolo spôsobené hlavne neznalosťou ústavy) boli aj pre mňa sklamaním. Vedúce osobnosti Sulíkovej strany sa tiež neprezentovali v prvých chvíľach pozitívne a Richard si tak veľmi rýchlo našiel neprajníkov. Zatiahnutie Fica do kampane, bez jeho vedomia (hoci stále nie je jasné ako sa Fico vyjadril) bol len klinec do rakvy a z referenda sa stalo fiasko. Hoci podstata referenda zostala stále veľmi lákavá.

Ficovo zlyhanie
Robert Fico sa celkom pochopiteľne ohradil v otázke zapletenia svojej osoby v kampani svojho oponenta. Rovnako s ním možno súhlasiť aj v otázke názoru na predsedu parlamentu, hoci tu možno badať isté zreteľné formy akéhosi hyperbolizovania tejto otázky. Čo je však zarážajúce, svojmu elektorátu dal jasný signál: referendum odignorovať. Robertov elektorát (aspoň v mojom okolí) tento signál veľmi dobre pochopil.  Pre voličov dnešnej opozície, je referendum Sulíkove, respektíve, za referendom stoja špinaví ľudia, ktorí si nezaslúžia žiadnu pozornosť. Debatu spravidla uzatvárajú tým, že nebudú podporovať Sulíkovu kampaň.  Argumenty, hovoriace , že napokon si bude strana Sloboda a Solidarita pripisovať celkový úspech nie sú výnimkou.

Referendum
Priaznivci opozície majú v niektorých otázkach pravdu. Faktom je, že referendum je zbytočné. , Štyri body zo šiestich sa dostali do programového vyhlásenia vlády a tak je bezpredmetné sa  nimi zaoberať v nejakom referende. Vyzerá to tak, že elektorát opozície má navrh. Nie je však úplne tak.

Sám Róbert Fico pred 8 rokmi reprodukoval výrok, ktorý sa nachádza v perexe. Výrok "nie je dôležité, či je mačka biela alebo čierna, ale či chytá myši" možno v kontexte reprodukujúcej osoby Roberta  Fica interpretovať ako "nie je dôležité, či vládne pravica, alebo ľavica, ale že sa ľudia majú dobre". Referendum je vôľa ľudu, ľudu ako celku. Otázky v referende sú prospešné predovšetkým pre ľudí a ich vecnou podstatou je zvýšenie (aspoň drobné) životnej úrovne (teda aby "sa ľudia  mali dobre").  Referendum už dávno nie je nástrojom propagácie strany Sloboda a Solidarita. Richard Sulík z neho vyťažil 100% a viac už nemôže. Teraz je to nástroj ľudu. Nástroj, ktorý nam bol darovaný za veľmi vysokú cenu. Umožní nam však zmeniť, alebo aspoň vyjadriť vôlu, aby sa nadľudia politici vrátili znova medzi ľudí. A osobne mi je jedno, kto bude pod tým podpísaný. Nie je totiž dôležité, či je za tým Sulík, alebo Fico, ale to, že sa vyjadrí vôľa ľudu, teda Res Publica.

Preto zmažme politické bariéry a 18. septembra ukážme, že hoci je referendum možno zbytočné, využijeme ho naplno a politikom ukážeme, že sú naši sluhovia a nie páni. Vidíme sa vo volebnej miestnosti.