Na druhej strane, nie som ani učiteľ ani teológ, a som rovnako omylný a hriešny človek ako každý iný, vrátane pápeža, všetkých apoštolov, Márie, atď. ...a môžem sa aj mýliť. Kým mi však Boh nezjaví, že niečomu verím nesprávne, kráčam v tom, o čom verím, že je Božia pravda. No som ochotný skúmať, čomu verím, aj na základe slov od ľudí. Túžim počuť Boží hlas, a tak dostať zjavenie, hoci aj skrze napomenutie, ktoré mojim ušiam zrovna nereže. Na druhej strane, to, čomu verím, nebudem púšťať nejak veľmi rýchlo, pretože nateraz som presvedčený, že to zjavené mám, preto vždy budem oponovať mojim videním veci cez Písmo.

Tento článok vznikol na základe komentára http://www.krestan.sk/blog/selah/herezy-pravda-7-korene-protestantizmu#c... k článku Herézy a pravda, 7. Korene protestantizmu, a keďže autor postavil za pýtajúcu sa virtuálnu kresťanku Margarétku, bude tento článok písaný prevažne ako:

List Margarétke

Ahoj Margarétka,

zo všetkého najskôr Ti chcem veľmi poďakovať za spôsob a prístup k diskusii, som veľmi vďačný a potešený, keď môžem komunikovať s ľuďmi, ktorí úprimne hľadajú pravdu a sú ochotní skúmať. V poslednej dobe som s takými príliš do styku neprichádzal, zväčša reagujúci človek bol od prvých slov v oponentúre z náznakom odmietania vzájomnej diskusie, prípadne sa mi dostávalo slov kritiky bez akejkoľvek snahy o vzájomné pochopenie sa. O to viac som poctený, že mi píšeš spôsobom akým píšeš, jednoduchým, nekonfliktným a hoci máš svoje chápenie danej veci, nesnažíš sa ihneď zhadzovať to moje, ktoré je – ako asi cítiš – odlišné.
Ešte raz, vrelá vďaka za Tvoje srdce a slová. Budem sa snažiť vysvetliť Ti to, čomu verím ja, tak ako len najlepšie viem, a ak by aj niekde náhodou moje slová vyzerali tvrdo, prosím, nechcem, aby to tak bolo, vopred Ťa prosím o odpustenie, nemám to v úmysle.

Písala si mi, ako si v otázke krstu Duchom Svätým, či to je alebo nie je totožná záležitosť s uverením v Ježiša Krista, hľadala pravdu skrze modlitby a skúmanie Písma. Na to môžem povedať len jedno: úžasné! Kiežby to takto robili všetci kresťania.
Chcel by som Ťa však upozorniť na jednu chybu, ktorú sme náchylní často v tomto urobiť. A to je to, keď sa domnievame, že na modlitbu „Pane, ukáž mi ako to je“, nám Boh musí odpovedať hneď vzápätí, ako chytíme do rúk Bibliu. Nemusí.
Mám dokonca skúsenosť, že tak častokrát ani nekoná. Dôvodov môže byť viacero, jedným z nich napríklad môže byť, že ešte nie sme pripravení prijať to.
Ak však s týmto nerátame, môže sa nám stať – a u mnohých kresťanov to aj vidím, že po tejto modlitbe si myslia, že všetko, čo si z Písma odvodia, je automaticky Božie zjavenie, pritom to ale častokrát môže byť dedukcia ľudským rozumom, a teda to nemusí byť vôbec pravda.
Tým ale nechcem povedať, že sa to týka Tvojho prípadu. To je medzi Tebou a Pánom.

Boh naschvál niektoré veci v Písme skryl, aby sme boli odkázaní na Neho a aby sa na tom, že zjavuje veci, oslávil. O tom sú Božie tajomstvá. Učia nás byť závislým na Ňom.

A teraz sa dostávam k jadru veci, rozdielu medzi uverením v Ježiša Krista a krstu Duchom Svätým.

Uveriť v Ježiša Krista znamená prijať Ježiša Krista ako svojho Pána. Taktiež to znamená narodiť sa z Boha. Narodiť sa z Ducha. Viď Jn 3 – rozhovor s Nikodémom + Jn 1.12-13.
Toto znovuzrodenie, nové narodenie z Boha, spomína Nová zmluva viackrát – 1Pt 1.3; 2Pt 1.4 – máme Božiu prirodzenosť; 2Kor 5.17 – sme nové stvorenie, Písmo hovorí veci ako: máme myseľ Kristovu (1Kor 2.16), máme Ducha Kristovho (Rim 8.9) , atď. atď.

Uveriť = znovuzrodiť sa = prijať Ježiša = dostať nový život = dostať živého ducha = dostať Ducha Svätého.

Znamená to, že tí, ktorí sú znovuzrodení, tí, ktorí prijali Pána Ježiša, majú Ducha Pánovho. O tom nemienim pochybovať.

(O tom, čo znamená dostať nový život, znovuzrodiť sa, píšem určité veci aj v článku Ospravedlnenie)

Ale prežiť krst Duchom Svätým je ešte niečo viac.

Kedže žiadny učeník nie je nad svojho Pána, a čo sa deje nám, muselo sa diať aj Pánovi, skúsim Ti to najskôr vysvetliť na živote samotného Pána Ježiša:

Ježiš sa narodil jednoznačne z Boha, jeho telesné počatie bolo nadprirodzene vykonané Duchom Svätým, On je to nepoškvrnené počatie, uchránené od hriechu predkov. Nebol splodený mužom, ale priamo Bohom – Duchom Svätým. Je o ňom napísané, že od počiatku je Svätý a jednoznačne mal vždy v sebe Ducha Svätého, pretože to je Jeho vlastný Duch. Ak by nemal, bol by hriešny.

Už ako malé dieťa vedel, kto je a kto je jeho Otec. Ak by nemal Ducha Svätého v sebe, nepoznal by Otca a nemohol by mať s Ním duchovný kontakt. A ten mal práve skrze Ducha.

V jeho živote však prichádza k zvláštnej udalosti – po krste vodou na Neho zostupuje Duch Svätý ako holubica. Toto je moment, ktorý hovorí o krste Duchom Svätým. Zrazu je napísané, že Ježiš je PLNÝ Ducha... a odchádza na púšť.
Nemenej dôležitý je fakt, spomínaný kúsok za tým: z púšti sa vracia Ježiš V MOCI Ducha.
O tomto je krst Duchom Svätým.

A teraz to prevediem na kresťanov. A opäť zdôrazňujem, že nie som teológ, preto prosím o pochopenie, že napriek tomu, že sa budem držať Písma, budem sa snažiť vysvetliť veci najmä podľa Ducha Písma, nie sucho podľa litery, lebo neviem ako Ty, ale ja som Boha nikdy nespoznal ani o kúsok viac „brilantnosťou mojej bystrej mysle“ ale skôr zamilovaným srdcom. Verím totiž, že Boh je na tom rovnako – je do nás zamilovaný.

Skúsiť Ti to ukázať na príklade:

Iz 49.16 hovorí: Ajhľa, do dlaní som si ťa vyryl, tvoje hradby sú ustavične predo mnou.

... a ja verím, že toto mi hovorí môj Boh, ktorý ma ľúbi a vyryl si ma do dlaní – klincami na kríži. A verím tomu napriek tomu, že v celom Písme nie je ani jediná vec, ktorá by to striktne teologicky potvrdzovala. Pre mňa nie je Biblia teologická encyklopédia a učebnica, ale ľúbostný list. Pre mňa je vzťah s Pánom o totálnej zamilovanosti, nie o mudrovaní aký je.
A pevne verím, že každý duchom vrúci kresťan je na tom rovnako.

Ale vráťme sa k téme. Poďme si na životoch učeníkov ukázať rozdielnosť prijatia Ježiša za svojho Pána a krstu Duchom Svätým.

Pán Ježiš hovoril o svojich učeníkoch ako o tých, kto nie sú z tohto sveta (Jn 17.14,16). Kto nie je z tohto sveta, ak nie ten, kto sa z Boha narodil? To sú tí, v ktorých je Ježiš (Jn 17.23).

Ale ako mohol byť On v nich, keď ešte chodil v tele po zemi? Skrze Ducha Svätého.

Ale potom o čom hovorí Písmo, keď Ježiš riekol: „Ako Písmo hovorí: Rieky živej vody potečú z vnútra toho, kto verí vo mňa. A to povedal o Duchu, ktorého mali prijať tí, čo uverili v Neho; Duch [Svätý] totiž ešte nebol (daný), pretože Ježiš nebol ešte oslávený.“ (Jn 7. 38-39)???
Práve tu hovoril o KRSTE Duchom Svätým.

Čo je teda krst Duchom Svätým? Ako sa líši to, keď človek má Ducha Svätého, a keď je človek pokrstený Duchom?

V Jn 20.11 Pán Ježiš hovorí: „A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého.“
A neskôr, pri nanebovzatí v Sk 1.8: „ale prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás...“

To je presne tá istá situácia, o čom píše Lk 24.49: „A hľa, posielam na vás zasľúbenie Otcovo. Vy však zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti.“
(Pasáž so Sk 1 začína slovami: „Keď boli spolu, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali zasľúbenie Otcovo - o ktorom (tak im riekol) počuli ste odo mňa, (totiž) že Ján krstil vodou, ale vy o niekoľko dní budete pokrstení Duchom Svätým.“ Sk 1.4-5)

Takže Pán povedal tým, ktorí už uverili v Neho, ktorí sa narodili z Boha a nie sú z tohoto sveta, tým, ktorí prijali Ducha Svätého v Jn 20.11, že ešte budú aj pokrstení Duchom Svätým.
Všimni si, milá Margarétka, v akom spojení sa používa krst Duchom Svätým – veľakrát sa v súvislosti s týmto aktom Božím spomína jedno slovo – MOC.

Keď Biblia používa slovo krst, používa grécke slovo baptizó, ktoré znamená ponoriť. Výrobcovia tkanín tak farbili látku – ponorili ju celú do farby. Vyberali už látku úplne inej farby.

O tomto je aj krst vodou, ale o tom budem písať v článku Krst vodou, inšpirovala si ma totiž k tomu, aby som napísal trochu viacej o základoch kresťanskej viery.
O baptizó, o ponorení, je aj krst Duchom Svätým – budete ponorení do Ducha Svätého.

A teraz budem trošku menej teologický. Ako keby som vôbec aj bol, že? Chcem skôr povedať, že to skúsim vyjadriť akosi poeticky, o čom je krst Duchom Svätým.

Uveriť v Ježiša znamená prijať Ježiša za svojho Pána. Prijať Ježiša ako osobu, ako Boha.
Byť pokrstený Duchom Svätým znamená prijať Ducha Svätého ako osobu, ako Boha.

Všimni si, že letničné a charizmatické hnutia sa v cirkvi začali diať v období, keď cirkev začala oveľa viac kázať o osobe Ducha Svätého. Cirkev začala Ducha Svätého vnímať ako osobu s vlastnou slobodnou vôľou, s vlastným temperamentom, s vlastnými citmi. Cirkev začala prijímať Ducha Svätého ako Boha.

Neznamená to, že by kresťania, ktorí uverili v Ježisa, prijali Ho a dostali dar nového života, nemali v sebe Ducha Svätého. Isteže o nich platí Rim 8.9, v zmysle, že majú.

Krst Duchom Svätým je však skúsenosť kresťana, keď Duch, ktorý vanie ako sám chce, sa zmocní kresťana, keď kresťan je ponorený úplne do moci Božej.

V skutočnosti nikto neprijal Ježiša, ale Ježiš prijal nás. Nie my sme si vyvolili Jeho, ale On nás (Jn 15.16).
Rovnako tak s krstom Duchom Svätým – to On sa zmocnil nás.

Poeticky povedané: Boh to má zvláštne naplánované – dal nám Syna, aby sme Ho spoznali prostredníctvom Ducha Svätého, dal nám plnosť (krst) Ducha Svätého, aby nás zmocnil spoznávať Syna a Otca v plnosti.

Isteže plnosť príde vo večnosti, ja ale hovorím o premene, príprave, ktorá tomu predchádza.

Nestačí totiž spoznať Božiu lásku danú nám v Kristovi, ktorú prijímame skrze Ducha. Potrebujeme ňou byť premenení. Úplne premenení na obraz Kristov, aby v nás Syn vyrástol z výhonku na košatý strom, aby sme poznali Otca. Pretože nikto nepozná Otca, iba Syn (Mt 11.27). A preto musíme byť premenení na Syna, na dospelých synov, aby sme ho dokonale poznali, nestačí byť Božími deťmi, potrebujeme duchovne vyrásť a dospieť (Ef 4.13-15).

Preto sa nás chce Duch Svätý zmocniť a túží nás úplne vnoriť do seba, aby tak napustil do nás svoju moc, ktorá nás premení.

Nestačí veriť, že Ježiš žije. Treba Mu uveriť a odovzdať sa Mu..
Nestačí veriť, že Duch hovorí. Treba sa Mu odovzdať a byť premenený Jeho mocou.

Takto ja vnímam aj verše z Písma v Sk 8, keď Samária prijala Božie slovo (Ježiša) ale neprijali ešte Ducha - ako osobu. Píše sa tam, že Duch ešte nezostúpil na nich - nezmocnil sa ich.
Takto ja čítam Písmo, veriac, že Boh odkrýva mnohé tajomstvá medzi riadkami... všimni si, že napríklad v Rim 8.9 hovorí o Duchu Kristovom, ani nie tak o Duchu Svätom... akoby hovoril, že spasení sú aj tí, ktorí ešte neprijali krst Duchom Svätým. Ale o týchto veciach dokážu teológovia polemizovať aj celé stáročia.
Ja však nie som teológ, mne stačí, že som do Pána zamilovaný.

Milá Margarétka, správne si sama poukázala na situácie, na ktorých je vidieť, že niekedy sú tieto dve veci (uverenie, krst Duchom) časovo rozdelené, čo naozaj znamená, že sú to dve rozdielne veci.
Krst Duchom Svätým sa však nemusí vždy prejaviť darom jazykov, inak by Pavol nepísal „či všetci hovoria jazykmi?“ (1Kor 12.30). Duch rozdeľuje dary ako sám chce.

Ale môžem Ťa povzbudiť, že mnohí kresťania sú pokrstení Duchom Svätým, napriek tomu, že o tom nevedia – a to len preto, že nevedia pomenovať ten moment, keď prežili úplnú blaženosť na zemi, aká sa vôbec dá prežiť, zvyknem to nazvať Božím náručím, chvíľu, keď boli úplne, ale úplne bezo zbytku v Božej prítomnosti, odovzdaní a otvorení tak nádherným lúčom Jeho lásky, až túžili, aby to nikdy neskončilo.
Tak presne to bol krst Duchom Svätým. Keď človek cíti, že Boh je v každej jeho bunke, keď cíti, ako ho napĺňa horúci olej, keď mu srdce ide vyskočiť radosťou, oči sa plnia slzami a duša pokojom. A všetko v jeden jediný okamih života naraz, totálna paleta blaženosti, že to nikto ani nevie vymyslieť.

A keď to skončí a človek sa postaví, vie, že už nikdy nebude taký, ako bol predtým. Pretože bol baptizó.

Na záver by som chcel ešte raz poďakovať, milá imaginárna Margarétka, za otvorený a nekonfliktný záujem o diskusiu. Kiežby cirkev riešila len takéto rozdielne pohľady na Božie tajomstvá, to by som sa veľmi tešil.

A rovnako tak Tebe, milý autor komentára, ktorý si Margarétku vymyslel, chcem veľmi srdečne poďakovať. Som Ti veľmi vďačný za neurážlivý spôsob komunikácie a dúfam, že ani moje slová vysvetlenia nebudú pôsobiť urážlivo voči Tebe. Veľmi by ma to mrzelo. Som za Teba naozaj veľmi vďačný Pánovi.

BUĎ POŽEHNANÝ!