Známa "vypaľovačka" od Le Payaco...Talentovaní chlapci, ale k veci...Totiž vždy, keď ju počujem, spomeniem si na tých skvelých ľudí (okrem rodiny), ktorí ma robia šťastnou..A veru občas aj nešťastnou. To je tak, keď máme niekoho veľmi radi. Občas nás musí aj uhryznúť, aby sme vedeli, že je tu a nie všetko čo robíme, sa im páči.Neexistuje definícia, kto je priateľ. Aspoň pre mňa nie. Určite za priateľa nepovažujem toho, s kým sa zdravím, s kým sa opijem alebo s kým zdieľam rovnaký negatívne ladený názor na dnešnú pofidérnu popkultúrnu (ne)scénu a na zgrcanie skorú predvianočnú kampaň Tesca...
Ako sa vraví, rodinu si nevyberieš, ale priateľov áno. Asi preto mám na ľudí okolo seba (aj na seba, aby mi nebolo ľúto) priam sparťanské kritéria. Paradoxom je, že nie málo ľudí považujem za priateľov. 10 ich je určite. Ľudia rôznych temperamentov, jasného i nejasného pôvodu, rozličnej minulosti, aj dátumov spotreby :-D. A dokonca aj rôzneho pohlavia. Áno, verím na skutočné priateľstvo medzi mužom a ženou. Dokonca je v mnohých ohľadoch lepšia. S každým z nich mám niečo iné spoločné, s každým som sa stretla za iných podmienok. S niektorými sa poznám tak dlho, že mi tam pamäť určite nesiaha, niekoho mi prikopla do cesty náhoda, alebo iná vyššia moc. A to všetko sa skladá do mozaiky, ktorú si nosím v sebe. Vytvárala sa rokmi, niektoré kúsky z nej bohužiaľ vypadli, ale boli nahradené inými. Jeden kúsok sa dokonca opätovne vrátil na svoje miesto. Priam zázrakom. Jedno je však isté. Pri každom z nich som mala už po prvej veci jasno. Že si budeme rozumieť, a to na veľmi dlho.
Raz keď vydám knihu, a to teda vydám, bude o všetkých týchto ľuďoch. Ako formovali moju osobu, moje názory, ako ma neraz teleportujú do reality, ktorí ma inšpirujú a nechajú sa inšpirovať. S ktorými sa držíme za ruky, ťaháme sa zo sračiek a ešte sa pritom predvádzame celú plejádu emócií, od smiechu až po plač. S ktorými si voláme o polnoci, máme u nich zubnú kefku a držíme si vlasy, keď to zase preženieme s tou "alkohydratáciou" organizmu.
Známi, milenci a milenky, partneri aj manželky...Tí nás opustia, zbalia sa, zabudnú. Ale priatelia, tí sú tu vždy. Jedno krásne islandské príslovie vraví: "Urob si čas na priateľstvo. Je to brána ku šťastiu." A ja tomu verím...
Ako sa vraví, rodinu si nevyberieš, ale priateľov áno. Asi preto mám na ľudí okolo seba (aj na seba, aby mi nebolo ľúto) priam sparťanské kritéria. Paradoxom je, že nie málo ľudí považujem za priateľov. 10 ich je určite. Ľudia rôznych temperamentov, jasného i nejasného pôvodu, rozličnej minulosti, aj dátumov spotreby :-D. A dokonca aj rôzneho pohlavia. Áno, verím na skutočné priateľstvo medzi mužom a ženou. Dokonca je v mnohých ohľadoch lepšia. S každým z nich mám niečo iné spoločné, s každým som sa stretla za iných podmienok. S niektorými sa poznám tak dlho, že mi tam pamäť určite nesiaha, niekoho mi prikopla do cesty náhoda, alebo iná vyššia moc. A to všetko sa skladá do mozaiky, ktorú si nosím v sebe. Vytvárala sa rokmi, niektoré kúsky z nej bohužiaľ vypadli, ale boli nahradené inými. Jeden kúsok sa dokonca opätovne vrátil na svoje miesto. Priam zázrakom. Jedno je však isté. Pri každom z nich som mala už po prvej veci jasno. Že si budeme rozumieť, a to na veľmi dlho.
Raz keď vydám knihu, a to teda vydám, bude o všetkých týchto ľuďoch. Ako formovali moju osobu, moje názory, ako ma neraz teleportujú do reality, ktorí ma inšpirujú a nechajú sa inšpirovať. S ktorými sa držíme za ruky, ťaháme sa zo sračiek a ešte sa pritom predvádzame celú plejádu emócií, od smiechu až po plač. S ktorými si voláme o polnoci, máme u nich zubnú kefku a držíme si vlasy, keď to zase preženieme s tou "alkohydratáciou" organizmu.
Známi, milenci a milenky, partneri aj manželky...Tí nás opustia, zbalia sa, zabudnú. Ale priatelia, tí sú tu vždy. Jedno krásne islandské príslovie vraví: "Urob si čas na priateľstvo. Je to brána ku šťastiu." A ja tomu verím...
Komentáre
Prekrasny clanok
...