Ak si spomenieme na rok 1992, zistíme, že prípad ohýbania zákonov pri rozpade federácie sa nesmierne podobá súčasnému - ohýbaniu zákonov v prípade Tipos. Pred rokmi niekto vedome obišiel ústavné práva občanov na slobodné rozhodnutie o budúcnosti federácie, pričom jeden z hlavných aktérov Vladimír Mečiar, povedal okrem iného aj .... neorganizovali sme referendum, lebo sme sa obávali, že by nebolo úspešné ... čo preložené do jeho myslenia znamenalo - ignorovali sme platné ústavné práva občanov, lebo by sme sa nedostali k moci ...

V bývalej federálnej ústave boli zakotvené dva články ... prvý hovoril o nedeliteľnosti federácie iným spôsobom, než ľudovým hlasovaním ... a druhý priamo zakazoval zmenu prvého článku parlamentnou cestou. Ako sa neskôr ukázalo, nepomohlo to. Hlavne pre ľahostajnosť a zaslepenosť občanov, ktorí ignorovali fakt, že niekto rozhoduje o ich osude protizákonným spôsobom. Nechali sa opiť rožkom samostatnosti a jalovými rečami o okrádaní Slovákov Čechmi, pričom nemysleli na budúcnosť. Dnes nesieme kruté následky - minister ignoruje príkaz premiérky, ďalší minister si robí zo vzdelania trhací kalendár, a podobne. O opozícii je škoda hovoriť - v podstate sa dá konštatovať, že v právnom štáte by v parlamente zo súčasného osadenia bolo možno desať ľudí. Ostatní by šaškovali a zavadzali na nejakom inom mieste.

Záchrana Tiposu stojí na veľmi vratkom podklade. Neprehľadné vzťahy, náhla a účelová zmena zákona, ktorá by v prípade presunutia prípadu na medzinárodný súd znamenala obrovské problémy, to všetko len dokazuje, že Slovensko ovládajú amatéri. Napokon, celá vec sa ťahá dlhé roky. A namiesto hľadania a potrestania vinníka sa hľadajú spôsoby, ako ohnúť paragrafy a vyhnúť sa následkom vlastnej nedbalosti. To nie je nič nového, stačí si spomenúť, ako sa aj v iných prípadoch prispôsobovali zákony v minulosti.

Je trápne konštatovanie, že stávková spoločnosť stojí pred krachom. I to je však len ďalším varovaním v rade, kde skončíme, ak sa nepreberieme a konečne nezakročíme. Netreba nám totiž politikov, hasiacich požiar, ktorý sami založili, ale politikov, ktorý vzniku požiaru dokážu razantne a účinne predísť.