chladné...
a predsa sú mi tie verše veľmi blízke...

som plný prázdnoty. trasiem sa v emočnom chlade. čo spreví človek, ak stratí význam a priori? a priori význam citu?

pekne spojenie. rad ta tu vidim

ja som idealista... takúto apriórnosť by som si asi nikdy nepriznala...
to by bola bezvýchodisková beznádej...

Verím, že emočný chlad/prázdnota je len prechodným stavom...

je anjelom v mojej krajine tieňov. boží hlas pre môj sluch. vnútro predčí jej krásu, ktorá ma očarila. opýtaj sa Boha na zmyselnosť subjektívnych svetov...

zdravím ťa...dávim a kyslým dychom bučím do kyber priestoru.

s Tvojimi pocitmi sa stretávam stále viac a viac medzi ľuďmi všetkých vekových kategórii . je to ako rakovina , ktorá sa šíri veľmi rýchlo a chce rozoštvať ľudí aby zanikli v prázdnote a osamelosti . podľa mňa všetko vyplýva z neistoty a straty dôvery . nedôverujeme a to nás odsúva stále viac a viac od seba . a keď by mala byť podaná pomocná ruka , tak je vystretá len do prázdnoty a strašne ďaleko od toho kto pomoc potrebuje . tento vlak sa nedá zastaviť . ale aspoň o jeho spomalenie by sme sa mali pokúsiť .

nie som výnimka, som jeden z radu. práve naša neschopnosť, zlyhávanie je zdrojom tohto. naša nedokonalosť, ale zároveň umenie skaziť, čoho sa dotkneme. sme božími omylmi, len hŕstka normal ľudí zachraňuje ten smutný pomer.

poznám tieto pocity... dôverne... Rána s tlakom na hrudi a záplava myšlienok skôr ako si stihneš povedať dobré ráno...