som hrozná. keď som bola malá, tak sme veľmi nechodili s rodičmi do pohostinských a reštauračných zariadení, pretože jedla bolo dosť. navareného.
každú nedeľu sme išli na obed ku starej mame, každý deň sme jedli doma. obedy v škole som tiež mala len rok. v deviatke. aj z toho som tam asi polovicu nebola.
môj ocko vedel veľmi dobre variť a varil rád. mám to po ňom. labužníctvo.
ale tým pádom ma ukrátili o veľmi dôležitú vec. nenaučili ma vybrať si jedlo v obyčajnej aj neobyčajnej reštike..
počiatočný strach z toho, že je to niečo zvláštne som už prekonala, lebo, predsa len už mám niekoľko rokov. ale vybrať si..
heh..
keď si sadnete v reštaurácii za stôl. príde čašník a dá vám jedálny lístok. normálne. lenže ja potrebujem čas na rozmyslenie. musím si prečítať, čo mi ponúkajú a potom pouvažovať, čo chcem, či na to mám, či sa to bude ujovi vladovi páčiť, lebo on neje mäsko a ja zase áno.. ja viem, je to moja blbosť. blbosť ohľaduplnosť. zvrátená.
proste neviem si vybrať len tak rýchlo, že vyprážaný syr a hranolky.. to nemusím.
lenže time is money. všade. čašník pribehne, vlado kukne, ja znervózniem. niekedy by som si naozaj niečo dala, ale tak narýchlo sa to nedá, tak si nedám nič.
čiže, keď sme boli v primorsku, tak to bola hotová katastrofa.
jedlo na vás padalo na ulici na každom rohu a ja som di nevedela nič kúpiť. lebo keď som chcela kebab, tak som nevedela, či sa k tomu pýtajú aj prílohy, alebo či je to už v tom celé aj s kapustou, paradajkami a ...
pizzu som si nevedela vybrať, ktorú chcem, lebo boli všetky pekné.
v reštaurácii po predchádzajúcom postupe, keď som si niečo vybrala, som si objednala jedlo, zemiaky, zeleninovú oblohu. podľa mňa normálne. doniesli mi najprv zemiaky na miske zvlášť, a potom asi o desať minút to ostatné.
čím ma ešte viac vyviedli z miery, lebo som nevedela, kde som urobila chybu.
nakoniec sme prišli na to, že asi sa domáci stravujú delenou stravou..
nebojte sa, jedla som a dosť, len som skoro vždy pred tým trpela, kým som prešla objednávacou procedúrou.
ale ináč som vychovaná slušne a príbor používať viem. aj dobrú papu si viem vychutnať..
len mám taký nejaký objednávaco vyberací mindrák.. čo už
je so mnou trápenie..
09.08.2009 19:21:06
povedala by som, ze to sčasti patrí do série ako bolo....
Komentáre
jaj,to je
ps:kto je ujo vlado?ved nech ti pomoze s vyberom:-)
:)
:-)
Ujo pozdravuje a pýta sa,kedy bude pivo
janusha
mať tak Tvoje starosti. Ja by som sa tiež rád videl niekde v prímorskú, ale o tom môžem iba snívať, a určite by som nemal také starosti ako Ty, že čo si vybrať z toľkých možnosti?!
Totiž ja, keď občas som odkázaný na reštiku, tak vo väčšine prípadov už vopred mám premyslené, že čo si dám, a na ich špeciality aj tak nemám, takže to beriem tak, pokiaľ ma to nezabije „nahádžem to do seba, aby bol žalúdok spokojný“ a basta fidli. Laco
ujo T :)
bonnie, a laco :)
keby som sa ponáhľala, tak by som sa rozhodla hneď a nerobila by som žiadne cavyky..