Samozrejme, platné právo sa nenachádza len v zákonoch, ale aj vo vyhláškach ministerstiev, nariadeniach vlády, v európskych predpisoch a vo všeob. záväzných nariadeniach obce, no tieto pramene práva som už nemapoval... Aj ja som len človek. Venoval som sa len najdôležitejšiemu - zákonom.

Treba pripomenúť, že všetky zákony sa stávajú známe občanom SR dňom ich zverejnenia v Zbierke zákonov (túto domnienku nemožno vyvrátiť dôkazom opaku). To je samozrejme len fikcia, o ktorú sa právny systém opiera, a ku ktorej by sa štát mal usilovať priblížiť.

Namiesto toho, právna istota ako znak demokratického a právneho štátu dostáva naozaj zabrať. Vlastne, povedzme si otvorene, nejde skôr o právnu neistotu v ktorej žijeme?

Doba je rýchla, právo tiež musí reagovať rýchlo a často, ale nemala by vláda, ktorá navrhuje zákony a koalícia, ktorá ich schvaľuje v parlamente, brať väčší ohľad na občana? Bolo naozaj potrebné tri-krát od začiatku roka novelizovať zákon o sociálnom poistení?

Minulý rok (28.11.2008) sa dokonca stalo, že ten istý zákon bol v jeden deň novelizovaný 2- krát! To je ako keby denník Pravda vyšiel ráno a večer. A nešlo o zákon o Andrejovi Hlinkovi, ale o Občiansky súdny poriadok, teda zákon, ktorý je kľúčový pre súdnu ochranu práv občanov. Rád by som už prestal z perličkami, ale týmto sa to vôbec nekončí. Tento zákon, jeden z najdôležitejších, bol podstatne zmenený 15.10.2008. To by samo osebe nebolo nič nezvyčajné, on však v ten istý deň začal byť aj účinný! Inak povedané: Sudcovia čo doobeda súdili podľa jednej verzie zákona, si asi cez obednú prestávku mali naštudovať znenie novely a poobede už súdiť podľa nového znenia! I keď podľa práva mali vlastne už ráno súdiť podľa zákona, ktorý uverejnili poobede!

Pre osvetlenie, zákon sa za bežnej situácie stáva účinným 15. dňom od zverejnenia v Zbierke zákonov. Len v mimoriadnych prípadoch sa môže čas medzi zverejnením a účinnosťou skrátiť pod 15 dní. Mimoriadnosť situácie dodnes nik nezdôvodnil...

 Milý čitatelia, dúfam, že som nenaštrbil vašu „právnu istotu“, to nebolo cieľom tohto článku. Cieľom bolo, pohnúť našich „politikov“ (núka sa mi oveľa škaredšie slovo), aby aspoň začali myslieť, na to nikdy nie je neskoro!

(zdroj: novely.szm.sk)