Včera som bola u kamarátky, čo jej dieťa chodí do jednej strednej školy, z ktorej príhodu som Vám už voľakedy v minulosti písala. Sedeli a trkotali sme pri káve, keď to študujúce dieťa prišlo domov. Dosť neskoro. Malo prax. Slovo dalo slovo a ono nám porozprávalo:
„Predstavte si teta, v našej škole všetci pijú. Myslím všetci chlapi, ktorí u nás robia.“
„ Ale , to hádam preháňaš. Ako by vás potom mohli , takí opití učiť? Veď predsa sú kontroly, inšpekcie.“ Neveriaco som jej oponovala.
„Viete, aj fajčiť sa nesmie. Minulý týždeň naši spolužiaci ušli cez prestávku zo školy a išli si pofajčiť za vedľajší panelák. Akýsi dobrák ich z okna odfotil a poslal e-mail aj s fotkami riaditeľovi. Všetci boli na pohovore u riaditeľa a list s fotkami vyčapili na nástenku, ako výstrahu.“
„To neplatili ani pokutu? Nemajú ani vyhadzov , zo školy?“ Čudovala som sa.
„Dostali pokarhanie riaditeľom a výstrahu, že budú vylúčení , zo školy. Lenže, kto vylúči riaditeľa? Riaditeľ si príde na dielňu a pred nami si zapáli. Aj niektorí učitelia v škole fajčia. Oni si myslia, že keď sa zatvoria v kabinete, že necítiť, ako smrdia. Aj po chodbe, keď ideme okolo kabinetu, cítiť dym. Telocvikár, ten chodí do záchodov aj 30-krát za deň, či nefajčíme, a pritom, by mal kontrolovať svojich kolegov. Keby sa to mne stalo, tak riaditeľa udám.“ Rozohňovalo sa študujúce dieťa.
„Malo by si odvahu napísať ministrovi, že sa vo vašej škole fajčí? Anonymne? Hodili by to na ministerstve do koša. Fajčenie nie je až taký závažný priestupok.“
„Že nie je? Opíšem ho na zastupiteľský úrad. Napíšem, že sa fajčí. A napíšem i to, že zástupkyňa vidí, že fajčí a pije len náš majster, ale nechce vidieť, že s ním pije i hlavný majster, ktorý stihne zmiznúť, keď ona príde. Náš majster ujsť z pracoviska nemôže. Minule mal hlavný majster tak uhnuté, že skoro spadol na schodoch a jeho riaditeľ vidieť nechce, lebo on je riaditeľov poskok a aj s ním pije.“
„Hádam len riaditeľ nebude piť! ? To ti neverím! Veď môže prísť o miesto, o postavenie. To by predsa v dnešnej dobe neriskoval?“ S úžasom a hlavne neveriacky som počúvala, čo to hovorí. Usmialo sa a pokračovalo.
„Teta, vy ste naivná. Jemu je to jedno. On už je starý, už mal byť v dôchodku. On nemá čo riskovať. A potom poobede si sadne do auta a odíde domov. Alebo ho niekto odvezie.“
„No ja ti to neverím.!“ Krútila som hlavou a počúvala som , a ono sa len usmievalo, že ma priviedlo do pomykova a nie som schopná stráviť, že sa toto na strednej škole môže diať.
„Vlani nás učil navrhovanie jeden umelec, ktorý celý rok nosil tie iste balónové nahavice, sandále. Keď bol sneh, tak botasky. Každý deň bol pripitý, brblavo rozprával a zapáchal nielen alkoholom a od cigariet, ale už i močom. Viete, aké to bolo nepríjemné, keď pri mne stál? Museli sme to trpieť. Sťažovali sme sa aj triednej, aj zástupkyni. Tento rok už na škole neučí.“
Je možné, aby toto na vuc nevedeli? Alebo je už celý svet skorumpovaný? Popritom viem, že tá škola má v okrese dosť veľké úspechy. Že sa o nej hovorí v televízii i píše v novinách. Študenti sa celkom dobre zamestnajú.


Takto podobne spievajú naši dvaja komici. V tejto škole to asi pravda nie je, lebo pijú asi všetci. V našej škole všetci pijú, iba deti nie.....