Moje tretiacke dvojičky dostali ako tohtomesačnú úlohu prečítať si knižku o iných dvojičkách – Danke a Janke. Pustili sa teda do čítania a zrazu sme prišli na to, že táto knižka, ktorá vyšla v 60-tych rokoch minulého storočia, by potrebovala silný upgrade.

„Ocko, čo je to súdružka?“, pýtajú sa udivene dvojičky.

„To je pani, pani učiteľka, len to volali inak“, odpovedám. O chvíľu narazia na ďalšiu mínu v podobe neznámeho slova.

„Ocko, čo je to spartakiáda?“ udivené pohľady sa uprú na mňa. Začal som im vysvetľovať, že si mnohí a mnohí nacvičia nejaké tančeky a potom sa ich vyhrnie desaťtisíc na štadión a dobre to vyzerá z diaľky. Namiesto podrobností som si radšej zobral na pomoc YouTube. Aspoň sme sa všetci zabavili, pospomínali a deti sú múdrejšie.

„Ocko, čo je to pionierska?“ Buuum, vybuchla ďalšia hlbokočasová bomba.

„Pionier znamená priekopník, niekto, kto objavuje nové priestory, možnosti,“ snažím sa vysvetliť, čo pionier vlastne je, „školáci boli pioniermi...“, zarazil som sa, nevedel som im viac povedať, čo také pionieri nového objavovali. Žeby objavovali taje socializmu? Razia cestu iskričkám? Tak z tohto ma už šľahalo...

Ešte som sa dostal k vysvetľovaniu, prečo deti mávajú pred tribúnou, hromadne vykrikujú a kývajú starým dedkom.

  Šľahne ma z toho, že práve takúto vykopávku majú čítať dnešné deti. Na to, aby sa dozvedeli niečo z minulosti, majú dejepis. Na to, aby si deti zdokonaľovali čítanie, si mohli naše súdružky zobrať na pomoc aj vhodnejšiu knižku. Hlavne ale aktuálnejšiu. Trebárs by mohli požiadať o pomoc Zuzku Rozprávkarku, ktorá by nejaké pekné rozprávky vymyslela... (-: 

Tuším to tým našim súdružkám učiteľkám navrhnem...