Jeden muž vlastnil predajňu diamantov a zamestnal ako predavača jedného veľmi kvalifikovaného odborníka na diamanty. Dal do predaja jeden veľký a vzácny diamant, ktorý bol niekoľkonásobne väčší ako všetky ostatné, ktoré predával a oveľa krajší. Veľmi dlho sa nepredával, pretože jeho cena bola naozaj veľmi vysoká. Raz však vstúpil do predajne očividne bohatý muž a obzeral si práve tento diamant. Mladý ambiciózny predavač podišiel k nemu a snaživo mu rozprával o vlastnostiach diamantov, o ich brúsení, o ich nekolísajúcej hodnote, o tom, ako si musí kúpiť práve tento diamant, akú dobrú investíciu tým urobí, a mnoho iného. Zhováral sa s ním približne hodinu a pol, nádejného kupca však stále nepresvedčil. Už bol na odchode, keď sa vo dverách takmer zrazil s prichádzajúcim majiteľom predajne. Ten sa s ním po pozdrave dal hneď do reči a po niekoľkých minútach kupec odchádzal preč s týmto veľkým diamantom v krabičke. Ohúrený predavač sa pýtal majiteľa: V čom je rozdiel? Ja som ho presviedčal poldruha hodiny a nekúpil si ho, vy ste s ním prehodili niekoľko slov a bez váhania a s radosťou si ho kúpil. V čom je rozdiel? Čo ste spravili? A majiteľ mu odpovedal: Ja mám diamanty rád. A tento som mal obzvlášť rád, pretože som s ním zažil zaujímavé situácie. Nepresviedčal som ho, nemusel som. Iba som mu hovoril o tom, ako ho mám rád, o jeho pôvode, histórii a o tom, čo som s ním zažil ja.