Prsi...

' Baby, ale musime spratat tie stolicky zvonku'. Nuz, pracovna napln je neoblomna a tak sa navleciem do bundy s logom a pridam sa k Hannah a Jo, ktore sa natahuju s tazkymi stlpikmi, boardami a stolickami. V pozadi sedi skupinka chalanov, typicka anglicka mladez, ktora uz od dobroty nevie co robit v sobotu podvece, len vysedavat, zavadzat a kibicovat do roboty.

Hannah: krehka asi meter patdesiat blondynka, stihlulinka, clovek ma z nej pocit, ze ju vietor odfukne pri silnejsom zavane.

Tato zenska sa dopali na nevsimavosti a hluposti opodial sediacej mladeze a vykroci k nim, Vyberie si toho najvyssieho a najvacsieho mladeho muza a priamo do tvare mu povie : 'Nuz, ale sa aj hned practe, ked nemate nic lepsieho. Alebo nam pomozte. Mas iba dve moznosti a doporucujem premyslene vyberat'.

V tom momente sa rozhodujem, co budem robit, ak nahodou Hannah povie mladik nieco skarede. Sme len tri zenske, oni skupinka asi osmich dost vysokych a evidentne posilnovnou nadupanych mladeznikov. Zbit ju urcite nezbije. Alebo ... ?

Mladik sa nepremysla dlho. Otoci sa ku kamosom : 'Chalani, ideme na to.' Postavia sa zo stoliciek. Hannah stale stoji a pozera mu priamo do oci, tym zarytym a neoblomnym pohladom. Mladik nauklada stolicky na seba a nesie ich dovnutra. Dalsi berie slnecniky....

Tak ako tomu nemozeme uverit, je to pravda. O chvilku je vsetko vnutri obchodu a mladina sa odporuca.

Ako to ta zenska robi?? Netusim. Tvrdi, ze sa klepala ako osika. Lenze v tom okamihu pre mna dokazala, ze ak sa postavim za nieco a pozriem sa problemu priamo do tvare, je vysoka sanca na uspech.