Každý deň stojíš nado mnou

Obutý vo veľkých topánkach

Občas bosí

Fňukajúc, že musíš niesť celú ťarchu sveta na svojich pleciach

Ty, tieň

Milujem tvoje temné tvary

Aj ako sa skláňaš dole k zemi

Púšťajúc tiché slzy

Stále neprestávaš nado mnou stáť

A ja len spomienky vyzrážané láskou na papier skladám

A čakám

Čakám, kým odídeš, odkráčaš

Vyslovíš ortieľ aj keď si nemý

Tieň môj

Kráčam tu pred tebou a ty ma nevidíš?

Nikdy sa nedostavíš do miesta môjho zabudnutia

Hoci si uplatníš jednosmerný lístok

Dovtedy

Až kým sa nezačnem odrážať v tvojich bolestivých očiach

Tak ako smútok okoloidúcich

A svetlo pouličných lámp