Na zámku som už bola pár dní a páčilo sa mi tam,princ mi nadbiehal a každé ráno som od neho dostala čerstvé rúže vždy inej farby,raz červené po druhé ružové,potom oranžové a dnes modré čo sú vzácne.Jeho dvorenie sa mi veľmi páčilo a princ sa pomaly dobýval moje srdce a ja som sa tomu nebránila.
Zrovna sme sa prechádzali ruka v ruke v jeho prekrásnej zámockej zahrade keď zrazu prišiel posol a odovzdal mu kúsok pergamenu na ktorom bola pečať zlého kráľa.To ma vystrašilo a riadne.Posol odišiel a Orfeus mi prečítal list:MILÍ PRINC MÁŠ NIEČO ČO PATRÍ MNE JE TO DIEVČA PRINCEZNÁ A JE MOJA A JA CHCEM ABY SI MI JU VRÁTIL ,LEBO SA ČOSKORO STANE MOJOU KRÁĽOVNOU.KEĎ JU NEVRÁTIŠ VYHLÁSIM TI VOJNU A AJ TAK JU ZÍSKAM ALE ZBYTOČNE SA PRELEJE VEĽA KRVI A MOŽNO AJ TVOJEJ,SI EŠTE MLADÝ PRINCEZNY SA O TEBA POBIJÚ.S POZDRAVOM TVOJ SUSED.
Celá som zbledla keď mi zo prečítal.
Ale on sa na mňa len usmial a povedal mi že ma nikomu nedá ,že sa nemusím obávať,aj keby začal vojnu prehraje,ale on vojnu nezačne lebo má strach žeby ho porazil mladý princ.
To ma upokojilo,ale stále vo mne hlodala pochybnosť,nesmiem predsa dopustiť aby začala vojna len vďaka mne.
Celú noc som nad tým premýšľala až som usúdila že musím odísť že tu nemôžem zostať koľko životov by bolo zmarených pre mňa.Ešte som napísala dopis pre zlého kráľa že odchádzam že zbytočne ma bude hľadať na zámku,ale jasne že som mu nenapísala kam a dopis som poslala po poslovi princa nech ho odnesie na hrad kráľovi a tak aj vykonal a ja ešte za tmy som utiekla zo zámku bez toho aby som sa obzrela,inak by som neodišla od princa,ktorého som začala mať rada.
Ubytovala som sa v hostinci v jednej malej dedinke pod iným menom,výhoda môjho príbehu bola taká že nenosili sa žiadne doklady,tak nik ma nemohol ani preveriť,či sa naozaj volám Marion Vestvudová.Ako som zaľahla do postele myslela som na princa a na to ako som sa zakradla do jeho komnaty a dala mu na nočný stolík dopis v ktorom stálo:Milí Orfeus nemôžem dopustiť aby pre mňa začala vojna.Musím odísť aby si bol ty a tvoj ľud v bezpečí,nehľadaj ma prosím nechcem ťa ohroziť a keď ma náhodou nájdu zmierim sa so svojim osudom,len nechcem teba ohroziť.Zamilovala som sa do teba a nechcem ťa takto stratiť...Tvoja Izabela
Kráľ dostal dopis ešte v noci prečítal si ho a zamračil sa,mala potvorka zdrhla zo svojho útočišťa ale zrazu sa usmial,utiekla tomu princovi aj a je sama samutinká v lese,kde inde by sa schovávala.Veď on ju nájde a už mu neutečie,bude iba jeho.Hneď si dal zavolať svojho verného sluhu a rozkázal mu aby dal nakresliť podobu princezny a aby to jeho vojaci rozniesli po okolí a dal tma tučnú odmenu za dopadnutie princezny a to 1000zlatých čo bol pre nejakého chudáka veľká odmena za ktorú by bol schopný aj zabíjať.
A tak sa aj urobila obrázky princezny poputovali do dedín a dediniek a zbadal ho aj žoldák ktorý potreboval si prilepšiť,lebo hotovosť sa mu riadne míňala už mu zostali len pár bronzových minci a dve strieborné.Tušil že to dievča niekde videla už si spomenul je ubytovaná v hostinci v izbe na proti jeho.
Unesie ju v noci a tak sa aj rozhodol ,mol majstrom v otváraní zámkou ,par krát potočiť drievkom v zámku a už bolo otvorené.Zbadal už na prahu že dievča spí a to využil šiel potichu k nej a keď sa na dňu zaklonil dal jej ruku na ústa.Dievča vydesene otvorilo oči a kopla ho so ruky a utekalo k otvorenému oknu...
Zaľahla som skoro ,bola som nejaká ospalá ,zavrela som oči a hneď zaspala a zrazu ma niečo prebudilo otvorila som oči pri moje posteli bol chlap a zacpával mi smradlavou rukou ústa,inštinktívne som ho kopla do ruky a vyskočila z postele a zamierila k otvorenému oknu.Hostinec bol len prízemný dom tak som chcela vyskočiť,ale drapol ma za ramená a sotil na späť na postel a zaľahol ma.Odporne páchol až som ohrnula nos,len sa zasmial:PRINCEZNIČKE NEVONIAM NEDAJBOŽE?a smial sa ako blázon,chcela som vykríknuť ale bleskovo mi rukou zacpal ústa a jednou šikovnou ranou do tváre ma omráčil ...
Pekne sa ta malá bránila čo je pravda,ale už je jeho a odmena ho neminie,princezničku pekne odovzdá kráľovi nech si stou malou robí čo chce.Odniesol ju v náruči nepozorovane k svojmu koni a prehodil ju cez neho a odcválal s ňou k hradu zlého kráľa ktorí už netrpezlivo na ňu čakal a dočkal sa.Keď mu ju predával usmial sa a dal mu odmenu,veď si ju zaslúžil a dievča odniesol do jeho komnaty a zviazal je ruky o rám postele,predsa nechcel riskovať aby mu vtáčik zas unikol...
koniec 4časti
Nebezpečné písanie 4časť
18.07.2011 20:58:19
Komentáre