Spoza stola sa ozývali rýchle zúrivé ťahy ceruzky. Spoza stola, za ktorým stála posteľ. V rohu miestnosti. Ležala na nej ona a čosi rýchlo zapisovala. Kto jej nahliadol spoza vlasov a neveľkých pliec na papier, zbadal toto:
Ležím so zavretými očami. Ticho. Či nie. Okolo mňa sa dvíha nehlučný šum a vzduchom sa nesie neurčitá vôňa vonných tyčiniek. Všetko je vzdialené a pritom tak blízke.
Ešte stále pokojne ležím so zavretými očami. Si tak blízko až môžem počuť ako dýchaš. Rytmický nádych sprevádzaný výdychom. Aké upokojujúce.
Ajkeď nemôžem vidieť, predsa len vidím. Teba, neopakovateľne jedinečného. Teba, krásneho po všetkých stránkach. Teba, moje všetko. Len pohľad a už sa usmievam, sám tvrdíš. Smútok je len noc bez hviezd. Stačí jedna hviezda už to nie je bezhviezdna noc. Pri Tebe neexistuje bezhviezdna noc, vždy nájdem na oblohe minimálne veľký voz a ešte veľa súhvezdí, ktoré síce neviem pomenovať, ale viem, kde presne sú.
Ešte stále ťa vidím. Tvoje pery, mm, neodolateľné, sa pohnú a vyslovia otázku: „Na čo myslíš?“ Vidím naše ruky spletené prstami do seba. Krvavočervená a čierna. Príjemné farby.
Otvorím oči. Izba. Predo mnou stena. Kde si? Nie si. Posteľ. Skriňa. Steny. Sivá. Kde si, čo zvieram v ruke? Nič. Prsty zohnuté v päsť.
„Myslím na teba“ Znela odpoveď po druhýkrát. Viac si sa nepýtal. Nebola som úprimná. Či slová neboli? No ak by si sa spýtal zas, povedala by som: „Myslím na teba. Na to, aké by bolo príliš krásne každé ráno otvoriť oči a zbadať...teba. Tak blizučko, ako pokojne spíš. Ako sa zobúdzaš. Ako sa usmievaš . Ako sa pozeráš, ako ma objímaš, ako...
Ako.
Keby.
Ale.
Prečo?
Tak...
Steny. A prázdnota. A znova tá hnusná sivá farba. Nateraz.
Nie, neskončí to ako ďalší pokrkvaný zbytočný kúsok papiera. Opatrne teda papier zohla napoly a otvorila neveľké dvierka skrinky. Pozorne pozrela na zbierku papierov za dvierkami. Boli rovnaké. A predsa každý iný. Stačilo ich roztvoriť a prečítať obsah, dátum. Dátum. Osemnásteho. Novembra. „To už áno“ S úsmevom vystrela ruku a posunula papiere, aby pripravila miesto ďalším.
Komentáre
Mŕtvo... ach nieee, iné som chcel
Za ďalšie, čo je podľa mňa najdôležitejšie: "Ľúbim ťa," ;-)
BTW: No tak na tej oblohe viem ešte ako tak určiť súhvezdie Persea a malú medvedicu X-)
Pour mon amour
A mal si radšej písať "priblblý" scenár, drahý, lebo tento článok tu bude dlho, hocikedy môžeš prísť a prečítať si ho, ale na scenár máš vymedzený čas..
Aj ja Ťa ľúbim ;)
BTW: ;) sikovnyy
hmm
Hehe, čo sa súhvezdí týka tak by som vedel okrem Veľkého a Malého Voza nájsť aj Draka, Kasiopeu, Perzea, Cefea a sem tam keď nemám v noci čo robiť, učím sa hľadať ďalšie, ale tie sú už o dosť menej zreteľné... :(