Napísala som síce manželstvo ale možno to nemusí byť hneď manželstvo, možno stačí len vážny vzťah. Už dlhšiu dobu sa zamýšľam nad tou treťou. Nie, nemyslím milenku. Myslím tú, ktorá by v tom manželstve alebo vzťahu chcela byť namiesto svojej povedzme konkurentky. Pozerám sa na manželské páry a hovorím si, že čo ak bola tá tretia niekedy dávno celkom reálna osoba a možno by mu s ňou bolo lepšie? Čo musela urobiť táto aby si ho získala? Neviem nájsť odpovede. Jasné, jasné zaľúbenie , láska , chémia bla bla ved ja viem. Ale ako sa musí cítiť tá tretia? Ako sa to preboha zariaďuje a kto to riadi aby sa práve tí dvaja boli spolu? Neviem ako sa tie ženy vyrovnávajú s tým, možno časom zabudnú, možno si nájdu inú lásku, možno bolesť opadne , možné je však aj to že nezabudnú nikdy ... A taktiež neprestanú nenávidieť tú ktorá ho má. Navyše ak berieme do úvahy že je omnoho horšia ako tá tretia a nevieme čo na nej preboha vidí však áno? Je to smutné vraví sa že je to tak zariadené že je to osud, ale čím som staršia tým neverím na nejaký osud. Pretože existujú rozvody a to všetko a možno by s tou tretou nebol. Lenže to je len polemika, ja viem. No i tak by som chcela súcitiť s ,,tými tretími" pretože to musí byť hrozný pocit pozerať sa na tie hrdličky pričom v jej hlave výri len dokonalá vražda slečny/pani dokonalej a spoločné deti s povedzme ,,vyvoleným" rok po jej pohrebe. Dobre to bolo asi trochu dosť morbídne ale aj tak. Niečo na tom možno bude.