Dotyk opojného sna,
sladký hlas vliaty do ucha.
Osvieženie uprostred dňa,
šaty v popolníku páli mladucha.

Hviezda v tráve dymiaca,
naivná idylka súloží.
Dávka jedu do žíl prúdiaca,
osud na dlaň položí.

Lupienky kvetov na lone,
vánok jemne rozfúka.
Trhliny voyérov na opone,
po súžití príde rozluka.

Prsia na sklo opreté,
tajomné vzdychanie milencov.
Dvere panny zavreté,
dohoda dvoch spojencov.

Havran, ten v noci nelieta,
preto nám čierna obelie.
Neviestka ľahko prelieta,
veď muž sa je zas ožerie.

Vesmír hodený do krabice,
topánky v nej páchnu potom.
Miesta nazývané hranice,
ľudia darmo hradia plotom.

Nevyhnutnosť príde sama,
nesmelosť dotykov panica.
Bola to síce ľahká dáma,
no lepšie než to, čo dáva ulica.

Zrnko v prachu ležiace,
možno raz samo vyklíči.
Slová do vetra hľadiace,
život vám osud odlíči.