2.4.2007

        Básnik Laco Novomeský vraj povedal: "Príroda je pre zver. Najkrajšia príroda je kaviareň." Mám to z druhej ruky. To, že to povedal Novomeský, mi povedal skladateľ Alexander Moyzes. Pravdaže, v kaviarni. Alexander Moyzes bol veselý, nezabudnuteľný chlapík. Typický kaviarenský typ. Stará škola. Kedysi, tiež to viem len z rozprávania, sa v kaviarnňach žilo.
        A nielen žilo, aj tvorilo. Milo Urban vraj napísal v kaviarni Astorka román Živý bič. Neverím tomu veľmi, ale je to efektné. Kde by už mladý autor koncom dvadsiatych rokov minulého storočia mal písať? Kde by našiel prostredie nabité takou energiou a inšpiráciou, ako je kaviareň? Pretože pozor, kaviareň nie je krčma! Kaviareň je od slova káva. V Paríži mi s hrdosťou ukazovali kaviareň, prvú francúzsku, kam chodili budúci revolucionári, Marat a jeho druhovia, a vášnivo debatovali. Francúzi netušia, že už sto rokov predtým bola otvorená prvá európska kaviareň v Budapešti. Vďaka Turkom a ich nájazdom. Peštianska kaviareň je dôkazom, že turecké nájazdy mali aj kultúrno - osvetové poslanie. Kaviarne vznikli preto, že muži sa potrebovali schádzať v príjemnom prostredí. A čo ženy, už počujem protesty. Ženy nemali do kaviarní prístup. V tých časoch to bolo tak.
        Dnes, pravda, chodia ženy do kaviarní dokonca aj bez mužského sprievodu. To voľakedy nebolo mysliteľné. A v Austrálii to nebolo mysliteľné ešte pred dvadsiatimi rokmi. Ale ženy sa nedajú a vybojujú si všetko, po čom im srdce piští. Ba ešte viac.
        Keď som začal chodiť do kaviarní, boli v Bratislave najpopulárnejšie tieto: Savoyka, Luxorka, Grandka, Metropolka, Štefánka. Spisovatelia chodili aj do Krymu (bývalý Bláha) a do Daxu. Koncom šesťdesiatych rokov, keď sme už na to mali, začali sme s J.S. chodiť do Devína. To bol luxus. Sedeli sme v kreslách v salóniku (neskôr sa to volalo denný bar) a volali sme to plantážnické chvíľky. Tam som prakticky býval. A bol by som tam aj spával, keby to bolo možné. Áno, uhádli ste. Som vyznávač Novomeského výroku. Som kaviarenský povaľač. Túto nadávku vymysleli tí, ktorí v kaviarni v živote neboli, pretože celý život presedeli v krčme.
        Nadávka "kaviarenský povaľač" mala silný triedny podtext. Aký má dnes, neviem. Ale som kaviarenský povaľač aj naďalej. Myslím si, že bez kaviarne by neexistovala kultúra. Áno, kultúra isto potrebuje materiálnu podporu, ale to, čo potrebuje najviac, je vhodná kaviareň.
        Taká, akú má pani Š. na Prepoštskej. Kaviareň, kníhkupectvo, obrazáreň. Tam sa povaľuje! Minule mi pani Š. povedala, že kaviareň prosperuje, kníhkupectvo už menej. Milá pani Š., hádam ste si nemysleli, že to bude naopak?

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------